Činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a činnosť zdaniteľnej osoby

Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie východísk na posúdenie, či činnosť konateľa podlieha režimu dane z pridanej hodnoty. Domnievame sa totiž, že spory o tejto otázke môžu nastať v slovenskej hospodárskej praxi relatívne často.

Základný rámec konceptu

Koncept zdaniteľnej osoby je vymedzený v článku 9 a nasledujúcich smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“) tak, že zahŕňa každú osobu „ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti“.

Z hľadiska témy tohto článku je tiež relevantný článok 10, v zmysle ktorého „podmienka nezávislosti pri vykonávaní ekonomickej činnosti uvedená v článku 9 ods. 1 vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo inými právnymi prepojeniami vytvárajúcimi vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, čo sa týka pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa“.

Činnosť konateľa teda nie je expressis verbis považovaná za závislú činnosť v DPH smernici. V slovenskom právnom poriadku takúto fikciu obsahuje § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) na účely dane z príjmov.

Zaradenie činnosti konateľa (resp. príjem z nej) pod závislú činnosť na účely dane z príjmov tak intuitívne zvádza k rovnakému záveru aj na účely dane z pridanej hodnoty. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) založenej rozhodnutiami C-29/76 LTU Lufttransportunternehmen GmbH & Co. KG proti Eurocontrol a C-283/81 CILFIT pojmy obsiahnuté v právnych normách európskeho práva sú však vykladané úplne nezávisle od právnych poriadkov členských štátov.

To platí aj pre pojem „zdaniteľná osoba“ v zmysle č