Zodpovednosť člena predstavenstva a kontrolná komisia

Pojem odborná starostlivosť je predstavovaná predovšetkým implicitne vymedzenou povinnosťou vytvorenia takého informačného systému v  spoločnosti, v  rámci ktorého budú členovia predstavenstva ako rozhodovacieho orgánu (rozhodovanie strategické a  riadiace pri vedení podniku) schopní rozhodovať s  takou znalosťou veci v  predmete podnikania (činnosti), ktorá sa v  objektívnom zmysle bude považovať za postačujúcu. Obchodný zákonník napríklad vymenúva, ako si treba počínať, aby štatutárny orgán konal v  súlade s  touto zásadou. Ide najmä o  povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o  dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej akcionárov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov, alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Bolo žiaduce zjednotiť pojem odborná starostlivosť upravený v  ust. §  135a ods.  1 a  ust. §  243a a  pojem náležitá starostlivosť upravený v  ust. §  194 ods.  4 Obchodného zákonníka, pretože zastávam názor, že obsahovo by mala byť zodpovednosť a  konanie členov štatutárnych orgánov týchto kapitálových spoločností a  družstva upravená jednotne. Ešte väčší zmätok do povinnosti vykonávať funkciu člena predstavenstva s  tou či onou starostlivosťou vniesla dôvodová správa k  zákonu č.  500/2001 Z.  z., ktorá narába s  pojmom dostatočná starostlivosť. Prikláňam sa k  zjednoteniu terminológie na pojme náležitá starostlivosť, ktorý podľa môjho názoru subsumuje aj odbornú starostlivosť a  je teda pojmom širším (čo vyplýva aj z  gramatického výkladu ust. §  194 ods.  5 Obchodného zákonníka) ako pojem odborná starostlivosť.

Za základné znaky vykonávania funkcie s  odbornou starostlivosťou môžeme považovať:

• plniť svoje úlohy v  súlade so záujmami družstva,
• vykonávať svoju pôsobnosť v  súlade so záujmami všetkých členov družstva,
• obstaranie všetkých dostupných informácií a iných podkladov pre správne rozhodnutie – to znamená, že predstavenstvo je povinné rozhodovať sa nielen na podklade informácií, ktoré malo, ale je aj povinné si obstarať všetky dostupné informácie,
• zachovávanie mlčanlivosti o  všetkých skutočnostiach, ktorých prezradenie by družstvu mohlo spôsobiť škodu,
• zákaz uprednostňovať záujmy členov predstavenstva družstva pred záujmami družstva ako celku,
• zákaz  uprednostniť záujmy tretích osôb pred záujmami družstva,
• zákaz  uprednostniť iba niektorých členov družstva pred ostatnými a  pod.

Členovia predstavenstva sú povinní zachovávať mlčanlivosť o  dôverných informáciách. Samotný pojem dôverná informácia Obchodný zákonník bližšie nevymedzuje. Jeho vymedzenie obsahuje ust. §  132 ods.  1 zákona č.  566/2001 Z.  z. o  cenných papieroch a investičných službách a o  zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o  cenných papieroch) v  z.  n.  p. Podľa tohto ustanovenia ide o  informáciu o  hospodárskej alebo finančnej situácii spoločnosti, ktorá ešte nebola uverejnená. Avšak dôverná informácia z  hľadiska ust. §  243a ods.  1 môže mať širší rozsah aký tomuto pojmu dáva zákon o  cenných papieroch. Preto dôvernosť informácie bude potrebné posúdiť v  každom konkrétnom prípade. Povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k  dôverným informáciám je absolútna. Mlčanlivosť vo vzťahu k  dôverným informáciám je absolútna, pri ostatných skutočnostiach je člen predstavenstva taktiež povinný zachovávať mlčanlivosť v  prípade, ak by prezradenie takejto skutočnosti tretím osobám mohlo družstvu spôsobiť škodu, pričom nemusí ísť len o  škodu materiálnu.

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s  odbornou starostlivosťou a v  dobrej viere, že koná v  záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze. To neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v  rozpore s  právnymi predpismi alebo so stanovami družstva. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila kontrolná komisia.

Obchodnoprávna zodpovednosť členov predstavenstva je zodpovednosťou objektívnou, ktorá je založená v  súlade s  ust. §  66 ods.  3 Obchodného zákonníka na podklade zmluvy o  výkone funkcie, na ktorú sa primerane použijú ustanovenia o  mandátnej zmluve. Členovia predstavenstva zodpovedajú za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, ako aj zo zodpovednosti za škodu porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom podľa ust. §  757.

Podľa ust. 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ustanovenia §  373 a nasl. Najvyšší súd Slovenskej republiky k  tomu uviedol: „Obchodný zákonník vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v  konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v  §  374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k  porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splne