Zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2005

Časť zákona č. 439/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nadobudla účinnosť dňa 1. 8. 2004. O týchto zmenách sme informovali čitateľov v predchádzajúcich číslach. V zmysle tohto zákona niektoré zmeny a doplnenia však nadobúdajú účinnosť až od 1. 1. 2005.

Dňa 1. 1. 2005 nadobudol účinnosť aj zákon č. 721/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto (v poradí už 10. novela) obsahuje najmä:

1. zjednotenie spôsobu vyhlasovania a uverejňovania opatrení v Zbierke zákonov, na ktoré je splnomocnené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
2. odstránenie diskriminácie samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a dobrovoľne poistených osôb, ktorým sa od 1. 1. 2005 znižuje sadzba poistného na starobné poistenie o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa, t. j. tak ako do 31. 12. 2004 v prípade zamestnancov,
3. spresňuje sa vymedzenie pojmu vymeriavacieho základu zamestnanca,
4. upravuje sa nová možnosť dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie, a to za obdobie prerušenia poistenia podľa § 26 zákona o sociálnom poistení,
5. doplnenie použitia prostriedkov základného fondu garančného poistenia o úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ neuhradil do 60 dní odo dňa splatnosti,
6. spresnenie tvorby a použitia prostriedkov rezervného fondu solidarity a základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
7. možnosť presunu finančných prostriedkov medzi jednotlivými základnými fondmi aj v roku 2005 a 2006.

Podrobnejšie zmeny týkajúce sa systému sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení uvádzame v nasledujúcich riadkoch. (Pozn.: Čitateľov upozorňujem, že sa nevenujem Čl. II zákona č. 721/2004 Z. z., ktorý upravuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.)

I. Zákon č. 439/2004 Z. z.

• V § 138 sa vypúšťa odsek 3. Súčasne sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 77. Doterajšie odseky 4 až 24 sa označujú ako odseky 3 až 23.

Od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004 na účely platenia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonával štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonával verejnú službu v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, bola časť platu určená v slovenských korunách.

Od 1. 1. 2005 na základe uvedenej novely na účely platenia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v prípade týchto zamestnancov vymeriavacím základom mal byť už celý príjem za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb (FO) podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. nielen časť tohto príjmu určená v slovenských korunách. Z uvedeného vyplýva, že z tohto vymeriavacieho základu mal platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, ako aj poistné do rezervného fondu a aj poistné na garančné poistenie zamestnávateľ týchto zamestnancov. (Pozn.: Toto ustanovenie opätovne novelizoval zákon č. 721/2004 –  pozri II. časť – t. j. „Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, od 1. 1. 2005 je funkčný plat, ktorý je určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu.“).

• V § 26 ods. 1 písm. b) sa za slová „verejnej funkcie“ vkladá čiarka a slová „alebo na výkon odborovej funkcie podľa osobitného predpisu,“ sa nahrádzajú slovami „na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy.“.

Vzhľadom na novelu zákona od 1. 1. 2005 dochádza k zmene prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade zamestnanca, ktorý je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon:

• verejnej funkcie,
• na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004, ak zamestnávateľ podľa § 136 Zákonníka práce dlhodobo uvoľnil zamestnanca z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, zamestnancovi sa vždy prerušilo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, t. j. bez zreteľa na skutočnosť, či zamestnávateľ náhradu mzdy poskytoval alebo neposkytoval.

Od 1. 1. 2005 v uvedených prípadoch dôjde k prerušeniu povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti iba v prípade, ak mu zamestnávateľ neposkytuje náhradu mzdy.

• V § 68 odseky 7 a 8 znejú:

„(7) Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starob- ného dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, a tento nárok si neuplatní, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1 (t. j. za každých začatých 30 kalendárnych dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku), skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, tento nárok si neuplatní, a ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1 (t. j. za každých začatých 30 kalendárnych dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku), skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.“

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2005 na určenie sumy predčasného starobného dôchodku splnenie podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sa bude skúmať ku dňu, od ktorého poistenec požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku a už sa nebude vyžadovať zaradenie poistenca do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

Od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004 platilo, že na určovanie sumy predčasného starobného dôchodku sa vyžadovalo splnenie podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorým podľa § 185 ods. 3 zákona o sociálnom poistení bol deň, keď FO prvýkrát požiadala príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky. To znamenalo, že k tomuto dňu sa vyžadovalo skutočné zaradenie poistenca do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a získanie aspoň troch rokov poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie alebo získanie aspoň siedmich rokov nepretržitého poistenia v nezamestnanosti, čo v praxi spôsobovalo nemalé problémy.

• Doterajší text § 70 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.“.

• V § 72 ods. 3 sa za slová „choroby z povolania“ vkladajú slová „a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom.“.

• § 263 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: „(13) Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. “.

Od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004 platilo, že poistenec mal nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení, t. j. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku, ak sa stal invalidným:

• do 22 rokov je najmenej jeden rok,
• nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
• nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
• nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,
• nad 28 rokov je najmenej päť rokov

a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

Poistencovi, ktorý sa stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedeného v § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa považovala za splnenú.

Od 1. 1. 2005 sa ustanovila výnimka, v zmysle ktorej nárok na invalidný dôchodok má aj FO, ak sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt, t. j. FO, ktorá nie je povinne ani dobrovoľne sociálne poistená. Nárok na invalidný dôchodok však tejto FO vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Pozn.: Pojmy nezaopatrené dieťa a sústavná príprava na povolanie definuje § 9 a § 10 zákona o sociálnom poistení.

To znamená, že ak sa FO stala invalidnou v období, v ktorom sa považuje za nezaopatrené dieťa, avšak:

• pred dovŕšením 18 rokov veku, nárok na invalidný dôchodok jej vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku,
• po dovŕšení 18 rokov veku (napr. počas štúdia na vysokej škole pred dovŕšením 26 rokov veku), nárok na invalidný dôchodok jej vznikne odo dňa vzniku invalidity.

Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak sa FO stane invalidnou počas štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, avšak po dovŕšení 26 rokov veku, nárok na invalidný dôchodok jej nevznikne vzhľadom na skutočnosť, že v čase vzniku invalidity sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že zánik trvalého pobytu na území SR fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, má za následok aj zánik nároku na invalidný dôchodok.