Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení účinné od 1. 1. 2011 a ich aplikácia v praxi

V programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2010 až 2014 súčasná vládna koalícia deklaruje, že presadí zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému s cieľom jeho zefektívnenia. V súlade s touto časťou programového vyhlásenia vlády SR vstúpili dňa 1. 1. 2011 do aplikačnej praxe ustanovenia noviel troch dôležitých zákonov, ktoré predstavujú prvý krok k naplneniu tohto cieľa. Ide o ustanovenia:

• zákona č. 543/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),
• zákona č. 499/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) a
• zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Podstatou zmien účinných od 1. 1. 2011 je zahájenie postupného zosúlaďovania vymeriavacieho základu, z ktorého poistenci platia poistné na sociálne a zdravotné poistenie so základom dane podľa ZDP. Je to základný predpoklad, aby sa mohol zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom systému „spoločného výberového miesta“, čím sa daňový a odvodový systém podstatne zefektívni.

Zmeny sa týkajú:

• zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere podľa zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“),
• zamestnancov pracujúcich v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, v služobnom pomere,
• osôb vo výkone funkcie v orgánoch právnických osôb, pracujúcich na základe mandátnych zmlúv a iných zmlúv podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“),
• príkazných a iných zmlúv podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“),
• osôb vo výkone väzby,
• samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“).

Pomocou príkladov rozoberieme najdôležitejšie zmeny, ktoré od 1. 1. 2011 ovplyvnili:

• obsah základných pojmov (zárobková činnosť, zamestnanec, zamestnávateľ, pravidelný a nepravidelný príjem zamestnanca, SZČO, vymeriavací základ),
• prihlasovacie a odhlasovacie povinnosti platiteľov poistného a
• spôsob platenia poistného,

s dôrazom na rozdiely v poistných pomeroch a odlišnosti, ktoré, aj napriek vykonaným zmenám v systéme sociálneho poistenia v porovnaní so systémom zdravotného poistenia, aj po 1. 1. 2011 zostali a spôsobujú problémy pri ich aplikácii v praxi.
 

Zárobková činnosť

Pojem zárobková činnosť je vymedzený v ustanoveniach § 3 zákona o sociálnom poistení a § 10b zákona o zdravotnom poistení.

Zárobková činnosť na účely zákona o sociálnom poistení je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá:

1. právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
2. dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Zárobková činnosť na účely zákona o zdravotnom poistení je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá:

1. právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 až 228a Zákonníka práce,
2. dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ZDP okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“),
3. dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,
4. dosahovanie príjmu zdaňovaného ako ostatné príjmy podľa § 8 ZDP,
5. podiel na zisku – dividendy.

Poznámka: V rámci legislatívneho procesu prebiehajúceho v súčasnosti v NR SR sa pripravuje zmena! Dňa 5. 4. 2011 NR SR schválila novelu zákona o zdravotnom poistení, v rámci ktorej sa za zárobkovú činnosť nebude od 1.mája 2011 považovať príjem z prenájmu nehnuteľností. Ak poistenec preddavky na zdravotné poistenie z tohto dôvodu zaplatil, zdravotná poisťovňa mu ich vráti pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia (ďalej len „RZZP“) za rok 2011. RZZP za rok 2011 všetkým poistencom (aj zamestnancom) vykoná príslušná zdravotná poisťovňa. RZZP nebudú vykonávať zamestnávatelia a sami poistenci. Vládna koalícia deklaruje záujem prijať aj ďalšiu zmenu, podľa ktorej by sa za zárobkovú činnosť nepovažoval príjem z dividend. V súčasnom znení zákona o zdravotnom poistení ide o dividendy vyplatené najskôr za zdaňovacie obdobie roka 2011 v roku 2012 a zúčtované až v rámci RZZP v roku 2013 za rok 2012.

Ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení, ktoré vymedzujú pojem „zárobková činnosť“ platia vtedy, ak Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) (ďalej len „koordinačné nariadenia EÚ“) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovujú inak a ide o činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Podľa § 10b ods. 4 zákona o zdravotnom poistení zárobkovou činnosťou nie je činnosť:

• na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 ZDP a
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa ZDP, ak v § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení nie je uvedené inak (s výnimkou dividend).

Pod pojmom dividendy sa rozumie podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP.

Zamestnávateľ požiadal v 4/2011 príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vrátenie poistného prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu“. Po vrátení poistného Sociálnou poisťovňou (na základe § 145 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení), zamestnávateľ vráti zamestnancovi zaplatené poistné (zúčtuje mu ho vo výplate za 6/2011 zložkou mzdy určenou na zúčtovanie vráteného poistného zaplateného bez právneho dôvodu).

***

Pretože sa na účely zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení za zárobkovú činnosť považuje iba príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP, tak príjem z vráteného poistného podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP sa nepovažuje za zárobkovú činnosť. Suma vráteného poistného nevstupuje do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie.

V takomto prípade nejde o zárobkovú činnosť iba na účely zákona o sociálnom poistení. Zamedzil sa vznik sociálneho poistenia bývalým zamestnancom zamestnávateľa, ktorý im poskytne po skončení pracovného pomeru nepeňažné plnenie financované z prostriedkov sociálneho fondu.

Tento príjem je zárobkovou činnosťou na účely zákona o zdravotnom poistení. Vstupuje do vymeriavacieho základu na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie.

***
 

Zamestnávateľ a zamestnanec

Od 1. 1. 2011 sa pojem zamestnávateľ zosúladil s európskym právom a medzinárodnými zmluvami. Sú tofyzické osoby (FO) alebo právnické osoby (PO) vyplácajúce príjmy osobám, ktoré sú na účely sociálneho a zdravotného poistenia definované ako „zamestnanec“.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je FO alebo PO v právnom vzťahu s FO na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V takomto prípade sa považuje za zamestnávateľa iba na účely úrazového a garančného poistenia (od 1. 1. 2011 to platí rovnako ako do 31. 12. 2010).

Zamestnancom je napríklad:

• FO v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere,
• ústavný činiteľ,
• osoba pracujúca podľa Občianskeho zákonníka tak, že ide o závislú činnosť, najčastejšie na základe príkaznej zmluvy a iných zmlúv,
• verejný ochranca práv, predseda VÚC, poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
• starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
• konateľ s. r. o., ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa ZDP,
• člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu PO, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa ZDP,
• spoločník s. r. o., komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti,
• pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa § 100 ods. 11 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
• FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
• riaditeľ štátneho podniku,
• likvidátori, prokuristi, nútení správcovia.

Na účely zákona o sociálnom poistení sa nepovažuje za zamestnanca. Rovnako sa to vzťahuje aj na študenta vysokej školy, ak pracuje u zamestnávateľa v období odbornej praxe. V období volieb pracuje FO ako člen volebnej komisie. Na účely zákona o sociálnom poistení sa nepovažuje za zamestnanca. Žiaci strednej školy a študenti vysokej školy v období praktického vyučovania a členovia volebnej komisie sú vylúčení z osobného rozsahu sociálneho poistenia z dôvodu, že finančný dosah na realizáciu výkonu tohto zámeru by bol náročnejší ako samotné príjmy z týchto činností. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa tieto osoby považujú za zamestnancov v mesiaci, v ktorom im zamestnávateľ zúčtuje príjem.

***

Na účely zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení sa nepovažuje za zamestnanca. Rovnako sa to vzťahuje aj na osobu, ktorá u zamestnávateľa pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce a dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227 Zákonníka práce.

***

Zásadnou zmenou, ktorá nastala prijatím novely zákona o sociálnom poistení je, že od 1. 1. 2011 sa rozšíril okruh osôb, ktoré sa na účely zákona o sociálnom poistení považujú za zamestnanca. Je to napríklad konateľ s. r. o., spoločník s. r. o. a člen štatutárneho orgánu. Takáto osoba sa považuje za zamestnanca:

• nielen v prípade, ak má okrem výkonu funkcie uzatvorenú s príslušnou obchodnou spoločnosťou (spoločnosťou s r. o. alebo a. s.) pracovnú zmluvu na základe Zákonníka práce, teda existuje pracovnoprávny vzťah,
• ale aj vtedy, ak má nárok na príjem na základe obchodno-právneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení Obchodného zákonníka, teda existuje obchodno-právny vzťah.

Do 31. 12. 2010 sa tieto osoby považovali za zamestnancov iba na účely zákona o zdravotnom poistení.
 

Pravidelný a nepravidelný príjem zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení

Ak má FO akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP], je na účely zákona o sociálnom poistení považovaná za zamestnanca a platiteľ takéhoto príjmu je považovaný za zamestnávateľa.

Zákon o sociálnom poistení rozdeľuje zamestnancov na tých, ktorí majú nárok na pravidelný mesačný príjem a na tých, ktorí majú nepravidelný príjem. Takéto rozdelenie zamestnancov zákon o zdravotnom poistení neustanovuje.

Podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely:

• nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je FO v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (ďalej len „zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom“),
• dôchodkového poistenia je aj FO v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem (ďalej len „zamestnanec s nepravidelným príjmom“),

okrem FO v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

Tabuľka č. 1: Povinnosť platiť poistné zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom v prípade, ak pracuje na základe pracovnej zmluvy: