Napriek tomu, že Modelová zmluva OECD a komentár k nej nie je právne záväzným dokumentom, je najčastejšie používaným referenčným zdrojom pri uzatváraní konkrétnych medzinárodných daňových zmlúv a pri výklade ich ustanovení. Modelová zmluva OECD a komentár k nej sú uznávaným nástrojom jednotnej interpretácie a uplatňovania medzinárodných daňových zmlúv správami daní jednotlivých štátov a ich daňovými subjektami. Nakoľko Komentár k Modelovej zmluve OECD predstavuje dokument, ktorý sa dynamicky vyvíja, nie je zvykom, aby sa uverejňoval v Zbierke zákonov. Odborná verejnosť si je veľmi dobre vedomá existencie tohto Komentára k Modelovej zmluve OECD a tiež tento Komentár k Modelovej zmluve OECD aktívne využíva, a to napriek tomu, že originál Komentára k Modelovej zmluve OECD je vyjednaný a publikovaný v anglickom jazyku. Rozsah uplatnenia prameňov práva je v prípade cezhraničných transakcií a medzinárodného zdaňovania nepomerne širší v porovnaní s rozsahom prameňov práva, ktorý sa uplatňuje v prípadoch výlučne vnútroštátnych transakcií, resp. domácich situácií. Daňový subjekt musí pri cezhraničných aktivitách brať do úvahy existujúce bilaterálne zmluvné vzťahy (v tomto prípade medzinárodné daňové zmluvy, ktoré sú uverejnené v Zbierke zákonov). Medzinárodné daňové zmluvy neposkytujú v niektorých prípadoch dostatočný podklad pre správne uplatnenie interpretačných otázok vyvstávajúcich v medzinárodných daňových vzťahoch, a preto pre potreby správnej interpretácie sa musí prihliadať nielen na samotnú medzinárodnú daňovú zmluvu, ale aj na všetky interpretačné pomôcky v danej oblasti s ohľadom na kontext príslušnej medzinárodnej daňovej zmluvy (tými sú Modelová zmluva OECD a komentár k nej, príp. pokyny Ministerstva financií SR).
Komentár k Modelovej zmluve OECD teda poskytuje širokej verejnosti porozumenie predmetu a účelu medzinárodných daňových zmlúv uzavretých podľa príslušného modelu, pričom hlavným cieľom Komentára k Modelovej zmluve OECD je informovať odbornú verejnosť o chápaní obsahu a výkladu daných ustanovení Modelovej zmluve OECD samotnými vyjednávačmi týchto medzinárodných daňových zmlúv, ktorí následne túto Modelovú zmluvu OECD v praxi používajú ako podklad pre vyjednávanie konkrétnych medzinárodných daňových zmlúv. Významným účelom Komentára k Modelovej zmluve OECD je tiež zaistenie jednotného výkladu týchto medzinárodných daňových zmlúv. V prípade realizácie cezhraničných transakcií sa predpokladá dostatočná jazyková zdatnosť zainteresovaných strán.
Komentár k Modelovej zmluve OECD je možné v súlade s Článkom 32 dohovoru použiť ako doplnkový prostriedok výkladu medzinárodných daňových zmlúv. Podľa Článku 32 dohovoru doplnkové prostriedky výkladu, vrátane prípravných materiálov na medzinárodnú daňovú zmluvu a okolností, za ktorých sa medzinárodná daňová zmluva uzavrela, možno použiť buď pre potvrdenie významu, ktorý vyplýva z použitia Článku 31, alebo pre určenie významu, kde výklad podľa Článku 31 ponecháva význam nejednoznačným alebo nejasným, alebo vedie k výsledku, ktorý je zrejme protizmyselný alebo nerozumný.
Pre tieto prípady a za predpokladu, že text Modelovej zmluvy OECD a Komentára k nej v zásadných častiach zodpovedá textu uzavretej a ratifikovanej medzinárodnej daňovej zmluve, je použitie Komentára k Modelovej zmluve OECD ako doplnkového prostriedku výkladu prípustné. V prípade, ak je Komentár k Modelovej zmluve OECD použitý ako interpretačná pomôcka, nie je ani aplikácia neskoršieho znenia Komentára k Modelovej zmluve OECD neoprávnená, ak sa ani táto verzia Komentára k Modelovej zmluve OECD nevzťahuje k odlišnému zneniu predmetného ustanovenia Modelovej zmluvy OECD (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 Afs 40/2018 - 58, z 27.9.2018, bod 38). Možnosť použitia Komentára k Modelovej zmluve OECD ako doplnkového prostriedku výkladu je však nevyhnutné overiť osobitne pre každý prípad.
OECD zastáva teóriu dynamického výkladu medzinárodných daňových zmlúv, t.j. nové znenia Článkov Modelovej zmluvy OECD a súvisiaceho Komentára sa môžu vzťahovať na medzinárodné daňové zmluvy uzavreté pred touto zmenou, ale len za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, a to pokiaľ:
-
jednotlivé členské štáty OECD neuplatnia výhrady, voči novému zneniu Modelovej zmluvy OECD a
-
cieľom zmeny znenia Článkov Modelovej zmluvy OECD, resp. súvisiaceho Komentára je len vyjasniť a nie zmeniť význam dotknutých ustanovení.
Medzinárodné daňové zmluvy sú v praxi vyjednávané špecializovanými úradníkmi daňových správ a ministerstiev financií, ktorí pri ich vyjednávaní vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD. Modelová zmluva OECD je vytváraná touto istou skupinou, respektíve kategóriou osôb - špecialistov, ktorí tieto zmluvy vyjednávajú a súčasne v rámci medzinárodných organizácií, a to najmä v organizácii OECD vytvárajú aj Komentár k tejto Modelovej zmluve OECD. Široká odborná verejnosť, zastupujúca podnikateľský sektor a akademickú obec, vstupuje do procesu tvorby Modelovej zmluvy OECD a jej komentára prostredníctvom verejnej diskusie a písomných pripomienok k návrhom spracovaných členmi Výboru pre daňové záležitosti OECD (
OECD Committee on Fiscal Affairs
). Finálny dokument je vždy výsledkom dohody zúčastnených strán, t.j. nielen zástupcov členských štátov OECD, ale do samotného procesu majú možnosť sa v istom štádiu zapojiť aj zástupcovia daňových subjektov.
Vysvetlenie podmienok zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku podľa Článku 13 Modelovej zmluvy OECD.
V tejto časti príspevku sú vymedzené podmienky zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku podľa Článku 13 Modelovej zmluvy OECD.
Všeobecný účel Článku 13 Modelovej zmluvy OECD
Článok 13 vymedzuje podmienky zdaňovania kapitálových ziskov zo scudzenia majetku, určuje, ktorý zmluvný štát má právo zdaniť príjem zo scudzenia majetku, avšak spôsob akým zmluvný štát zdaní príjem podľa pr