Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti v otázkach a odpovediach

♦ Príklad č. 1 – Ust. § 5 ZDP:
Zamestnávateľ má problém z daňového hľadiska správne posúdiť nepeňažný príjem, ktorý poskytuje svojim zamestnancom vo forme stravy pri príležitosti vianočného večierku, ktorý organizuje zamestnávateľ v reštauračnom zariadení alebo zamestnávateľ poskytne svojim zamestnancom vianočný darček, ktorého hodnota je vyššia ako 16,60 € za jeden predmet. Je takéto plnenie zdaniteľným príjmom zamestnanca?

Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 ZDP). Ak zamestnávateľ v rámci vianočného večierka poskytne svojim zamestnancom, okrem pravidelného príjmu zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu, aj vianočné vecné darčeky, potom tieto plnenia sa podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP v nadväznosti na § 5 ods. 2 ZDP považujú za zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca. Zamestnávateľ takto dosiahnuté plnenie pripočíta zamestnancovi k mesačnej mzde a zdaní v súlade s § 35 ZDP. Ak zdaniteľná mzda zamestnanca v mesiaci spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, preddavok na daň zamestnávateľ zrazí dodatočne v súlade s § 35 ods. 3 ZDP. Uvedené platí bez ohľadu na to, v akej výške je toto plnenie poskytnuté. Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 ZDP je od dane oslobodená aj hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Citované ustanovenie neobsahuje odkaz na osobitný predpis (suma príjmu, ktorá je oslobodená od dane, nie je limitovaná). Z uvedeného dôvodu, ak zamestnávateľ v rámci vianočného večierka poskytne svojim zamestnancom stravu takýmto spôsobom (zamestnancom zabezpečí stravu prostredníctvom iného subjektu), ide o príjem oslobodený od dane.

* * *

♦ Príklad č. 2 – Ust. § 5 ZDP:
Je zdaniteľným príjmom konateľa spoločnosti poskytnutá strava alebo ubytovanie, ak sa konateľ opakovane zúčastňuje spoločných obedov so svojimi obchodnými partnermi v reštauračnom zariadení alebo aj víkendových pobytov v rekreačných oblastiach na území Slovenskej republiky?

Zákon č. 283/2003 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) priznáva nárok na cestovné náhrady pri pracovnej ceste aj osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za takéto osoby sú považovaní aj konatelia spoločností. Ak sa konateľ zúčastňuje spoločných obedov so svojimi obchodnými partnermi alebo aj víkendových pobytov v rekreačných oblastiach, v rámci ktorých plní úlohy, ktoré pre neho vyplývajú z postavenia konateľa spoločnosti, potom možno uvedené považovať za pracovnú cestu konateľa, pri ktorej má nárok na cestovné náhrady. Cestovné náhrady poskytnuté konateľovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikli konateľovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách sú považované za príjem, ktorý nie je predmetom dane. Zamestnávateľ konateľovi plnenie nezdaňuje.

O zdaniteľný príjem by išlo vtedy, aby si konateľ spoločnosti v rámci spoločných obedov a víkendových pobytov v rekreačných oblastiach neplnil úlohy, ktoré vyplývajú z postavenia konateľa spoločnosti, t. j. išlo by o tzv. reprezentáciu. Takéto plnenie by sa potom podľa § 5 ods. 1 ZDP v nadväznosti na § 5 ods. 2 ZDP považovalo za zdaniteľný príjem konateľa.

* * *

♦ Príklad č. 3 – Ust. § 5 ZDP:
Generálny riaditeľ spoločnosti má uzatvorenú so spoločnosťou manažérsku zmluvu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o odmeňovaní a individuálnych pracovných podmienkach generálneho riaditeľa obsahuje náležitosti, ktoré sú nezanedbateľnou súčasťou pracovnej zmluvy, t. j. druh práce, miesto výkonu funkcie, doba trvania, odmena generálneho riaditeľa. Keďže nejde o pracovnú zmluvu naša spoločnosť nepostupovala v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p., a teda netvorila z odmeny príspevok do sociálneho fondu. Je to správny postup? V zmluve je tiež uvedené, že spoločnosť sa zaväzuje zabezpečovať generálnemu riaditeľovi stravovanie za podmienok obdobných ako u zamestnancov spoločnosti. Je povinnosťou spoločnosti prerokovať príspevok na stravovanie pre generálneho riaditeľa v zmysle Zákonníka práce?

Podľa ustanovenia § 152 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je ­povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Podľa ods. 8 písm. c) tohto ustanovenia zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. Predmetné ustanovenie Zákonníka práce o povinnosti zabezpečiť stravovanie platí zásadne pre pracovný pomer. Podľa § 5 ods.1 písm. d) ZDP odmena generálneho riadite­ľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti je príjmom za výkon funkcie. Ak zamestnávateľ (podľa § 5 ods. 2) nemá so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšírený okruh fyzický