Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti pri výkone práce v zahraničí
Rubrika: Daň z príjmov
V príspevku bližšie rozoberieme zdaňovanie príjmov daňovníka fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý vykonáva závislú činnosť v zahraničí a má povinnosť podať daňové priznanie v SR a tiež povinnosť platiteľa pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce v zahraničí.
V príspevku bližšie rozoberieme zdaňovanie príjmov daňovníka fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý vykonáva závislú činnosť v zahraničí a má povinnosť podať daňové priznanie v SR a tiež povinnosť platiteľa pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce v zahraničí.
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti sa označuje z pohľadu zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako zamestnanec a platiteľ dane ako zamestnávateľ. Príjmy zo závislej činnosti sú charakteristické vzťahom závislosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vznik právneho vzťahu medzi nimi je podstatnou skutočnosťou pre posúdenie príjmov zo závislej činnosti.
Zamestnancom je osoba, ktorej plynú príjmy zo závislej činnosti. Zamestnávateľom sa rozumie na účely ZDP osoba, ktorá:
- ukladá zamestnancovi priamo alebo nepriamo jeho pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tieto účely záväzné pokyny a príkazy,
- znáša zodpovednosť a riziká za výsledky práce zamestnanca (v mene ktorej zamestnanec vykonáva činnosť),
- je odberateľom práce,
- má stanovený predmet činnosti a plnenie bežných úloh, na ktorých sa zamestnanec svojou prácou za odmenu priamo podieľa,
- určuje množstvo, kvalifikáciu a ďalšie požiadavky na zamestnancov (napr. vek, pohlavie a pod.), určuje dobu, na ktorú bude zamestnancov potrebovať,
- platí či už priamo alebo nepriamo za vykonané práce zamestnancovi mzdu,
- poskytuje priestory, vlastné výrobné a pracovné prostriedky na výkon práce,
- vytvára pre zamestnanca vhodné pracovné podmienky, zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnanca.
Za zamestnávateľa sa taktiež považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ, prenajme svojich zamestnancov za dohodnutú úplatu na určitý čas. Fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli poskytnutí pracovníci, riadi ich prácu, nesie zodpovednosť a riziko za výsledky práce, poskytuje im pracovné nástroje. To znamená, že majú rovnaké postavenie, ako keby boli prijatí do pracovného pomeru. Ak je dodávateľom pracovnej sily fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ide o medzinárodný prenájom pracovnej sily.
Pri vyslaní zamestnanca – občana SR do zahraničia môžu nastať tieto prípady:
- Daňovník je zamestnancom slovenskej firmy a je vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia.
- Daňovník je vyslaný do zahraničia na výkon práce, pričom nejde o pracovnú cestu.
- Platiteľ prenajme svojich zamestnancov na výkon práce do zahraničia.
Pracovná cesta v zahraničí
Pri vyslaní zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu zamestnanec má miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy dohodnuté na území SR.
Ak je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, patrí mu za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených v § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) stravné v cudzej mene. Stravné mu prináleží v závislosti od trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR. Okrem toho zamestnávateľ je povinný pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnúť zamestnancovi aj vreckové na krytie nepreukázaných potrebných vedľajších výdavkov od 5 % do 40 % zo stravného ustanoveného podľa § 14 zákona o cestovných náhradách. Toto plnenie je v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) ZDP je vylúčené z predmetu dane.
Výkon práce v zahraničí
Pri výkone práce v zahraničí zamestnanec má miesto výkonu práce dohodnuté v zahraničí. Zamestnanec nemá nárok na stravné a vreckové pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách. Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti vo všeobecnosti platí, že príjem zo závislej činnosti je zdaniteľný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu činnosti, v štáte zdroja, kde zamestnanec vykonáva závislú činnosť. Príjem môže byť zdanený podľa modelovej zmluvy OECD znamená, že krajina výkonu závislej činnosti má právo predmetný príjem zdaniť. Neznamená to, že daňovník sa môže rozhodnúť, v ktorom štáte bude príjem zdaňovať.
Príjmy zo závislej činnosti v zahraničí sa nezdaňujú v štáte skutočného výkonu činnosti len vtedy, ak sú splnené súčasne nasledujúce podmienky:
- zamestnanec je fyzicky prítomný v štáte výkonu závislej činnosti menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v kalendárnom roku a súčasne
- odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v jeho mene, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva,
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne v štáte výkonu činnosti. Uvedená podmienka ale neznamená, že mzdy musia byť zaúčtované na ťarchu stálej prevádzkarne, to znamená, že skutočný výkon závislej činnosti je možné prisúdiť k činnosti stálej prevádzkarne.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
