Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti poberateľov starobného dôchodku

Dôchodcovia môžu pracovať v pracovnom pomere alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanec môže súčasne poberať plat aj starobný dôchodok bez toho, aby ukončil pracovný pomer, t. j. aj po priznaní starobného dôchodku môže byť v pracovnom pomere na neurčitú dobu. Pracovať popri poberaní dôchodku môžu aj poberatelia predčasných starobných dôchodkov. S dôchodcom možno uzatvoriť aj zmluvu na určitú dobu za podmienok uvedených v § 48 Zákonníka práce. Medzi pracovníkov, ktorým možno bez dôvodov uvedených v ods. 4 tohto ustanovenia predĺžiť pracovný pomer na určitú dobu patria aj poberatelia starobných dôchodkov. Zamestnávateľ môže tiež uzatvoriť s dôchodcom pracovný pomer na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, a to podľa § 49 Zákonníka práce.

Dôchodcovia môžu uzatvárať so zamestnávateľom dohody o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce. Predpokladaný rozsah prác, na ktoré sa dohoda uzatvára, nemôže byť vyšší ako 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, pričom dohodu možno uzatvoriť aj s viacerými zamestnávateľmi, ale u každého maximálne na 350 hodín v kalendárnom roku. Ďalšou možnosťou je uzatvorenie dohody o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v z. n. p. Na tieto dohody sa vzťahujú len ustanovenia prvej časti Zákonníka práce. Zamestnanci na základe týchto dohôd nemajú napríklad nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci. Tieto nároky im môžu vzniknúť len, ak to bude dohodnuté v dohode. Nemožno však dohodnúť poskytovanie nárokov výhodnejšie alebo vo väčšom rozsahu ako zamestnancom v pracovnom pomere.

Ak má starobný (predčasný starobný) dôchodca uzatvorený pracovný pomer, platí preddavky na verejné zdravotné poistenie 4 % z príjmu v príslušnom mesiaci, poistné na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu a poistné na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu. Pokiaľ vznikol dôchodcovi pracovnoprávny vzťah na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné na verejné zdravotné poistenie ani sociálne poistenie neplatí. Štát je platiteľom poistného na zdravotné poistenie dôchodcov, ak sú zamestnancami a ich vymeriavací základ neprevýši limit určený pre príslušný rok. To znamená, že v rámci limitu vymeriavacieho základu môže dôchodca žiadať vrátenie zaplatených preddavkov na poistné v podanom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.

Pre zamestnávateľov je zamestnávanie dôchodcov zaujímavé z dôvodu, že za nich nemusia povinne platiť niektoré odvody, napríklad u zamestnanca v pracovnom pomere poistné na invalidné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, u zamestnanca zamestnaného na základe dohody platí zamestnávateľ len úrazové poistenie a garančné poistenie.

Príjem dôchodcu zo zamestnania je bez ohľadu na to, či plynie z pracovnej zmluvy alebo z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Príjmy dôchodcov sú zdaňované v zásade rovnako ako u iných zamestnancov. Špecifikom je len obmedzenie pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Príjem zo závislej činnosti je zdaňovaný vždy platiteľom príjmu (zamestnávateľom) preddavkovo alebo zrážkou. Pre spôsob zdanenia je dôležité, či daňovník podpísal Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“). Pri nepodpísanom vyhlásení závisí spôsob zdanenia od mesačnej výšky príjmov.

Preddavok na daň vyberá zamestnávateľ podľa § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 ZDP [v rokoch 2009 a 2010 podľa § 52g ods. 1 písm. a) ZDP]. Túto nezdaniteľnú časť si uplatní zamestnanec, ak nie je poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku od 1. januára príslušného roka. Podmienkou je, že podpíše u zamestnávateľa vyhlásenie. Od marca 2009 je mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 335,47 €.

Zamestnanci, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobných a predčasných starobných dôchodkov, nemajú v priebehu roka nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Až po skončení roka si môžu uplatniť nárok vo výške rozdielu medzi ročnou výškou tejto nezdaniteľnej sumy a výškou ich dôchodku. Ak je priznaný dôchodok spätne k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, vyplýva z § 32 ods. 11 ZDP povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia dôchodca uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Vypočítaný preddavok sa znižuje o daňový bonus. Ak je suma preddavku nižšia ako suma daňového bonusu, vyplatí rozdiel zamestnancovi jeho zamestnávateľ. V súlade s § 33 ZDP môže zamestn