Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Zdaňovanie príjmov slovenských daňovníkov v ČR a českých daňovníkov v SR (III.)

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Definícia stálej prevádzkarne je vymedzená v § 16 ods. 2 ZDP a plne korešponduje s definíciou stálej prevádzkarne vymedzenou v modelovej zmluve OECD, z ktorej vychádzajú všetky zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené SR.

(dokončenie z čísla 12/2004)

Vznik stálej prevádzkarne podľa ZDP

Definícia stálej prevádzkarne je vymedzená v § 16 ods. 2 ZDP a plne korešponduje s definíciou stálej prevádzkarne vymedzenou v modelovej zmluve OECD, z ktorej vychádzajú všetky zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené SR.

Rozhodujúcim kritériom zdanenia príjmov daňového nerezidenta zo zdrojov na území SR je skutočnosť, že príjmy musia byť dosahované z činností vykonávaných na území SR. Len v tomto prípade je skutočne príjem aj zdaniteľný na území SR. Z uvedeného je teda zrejmé, že nejde o akúkoľvek platbu platenú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad č. 28:

Slovenský daňový rezident si objednal projekt na prestavbu haly u českého projektanta. Český projektant si prišiel pre podklady k slovenskému objednávateľovi a chodil na konzultácie na územie SR, ale projekt vypracovával vo svojom podniku na území ČR. Aj keď český daňovník mal podklady z územia SR a chodil k slovenskému objednávateľovi na konzultácie, zdroj príjmov je na území ČR, nakoľko vykonával projektovú činnosť v ČR. Jeho príjem nie je zdaniteľný na území SR.


Definícia stálej prevádzkarne podľa ZDP sa vzťahuje len na príjmy plynúce daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Od 1. 1. 2004 sa opätovne spresňuje v § 16 ods. 2 ZDP definícia stálej prevádzkarne. Stálou prevádzkarňou je:
  1. Trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou ju vykonávajú úplne alebo sčasti na území SR. V tomto prípade hovoríme o základnom type stálej prevádzkarne. Ide o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré slúži daňovníkovi na výkon jeho činnosti bez ohľadu na to, či ho vlastní, alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon činnosti. Stálou prevádzkarňou je najmä miesto riadenia činnosti, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miestom riadenia činnosti je miesto, prostredníctvom ktorého je činnosť daňovníka na území SR organizovaná. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa využíva sústavne alebo pravidelne – opakovane.
  2. Miesto alebo zariadenie, ktoré slúži na poskytovanie jednorazových činností. Považuje sa za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich mesiacov idúcich po sebe, a to súvislo alebo s prerušením.

Podľa predchádzajúceho zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (účinný do 31. 12. 2003) stála prevádzkareň vznikla aj v prípade vykonávania opravárenskej činnosti, poskytovania činností a služieb [§ 22 ods. 1 písm. c) cit. zákona] z obchodného, technického alebo z iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak trvanie tejto činnosti presiahlo v úhrne 183 dní, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe. Podľa uvedeného vymedzenia v ZDP stála prevádzkareň teda mohla vzniknúť poskytovaním služieb uplynutím času aj bez toho, aby sa tieto služby vykonávali prostredníctvom trvalého miesta. Bolo to však možné len v prípade, ak stála prevádzkareň poskytovaním služieb uplynutím času vznikla aj podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Avšak zmluva s ČR má zadefinovanú takúto definíciu až s účinnosťou novej zmluvy platnej od 1. 1. 2004. Lenže s účinnosťou nového ZDP bola z definície stálej prevádzkarne v § 16 ods. 2 vypustená možnosť vzniku stálej prevádzkarne pri poskytovaní služieb uplynutím času. Preto tak, ako podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nemohla vzniknúť stála prevádzkareň poskytovaním služieb uplynutím času do 31. 12. 2003, nie je možný jej vznik ani od 1. 1. 2004 z dôvodu zmeny definície stálej prevádzkarne podľa nového ZDP. Stála prevádzkareň poskytovaním služieb vznikne daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou len v prípade, ak budú služby poskytované prostredníctvom trvalého miesta, resp. zariadenia.
  1. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Pri počítaní časového testu sa posudzuje vždy konkrétna a ucelená dodávka stavby, jej stavebnej alebo technologickej časti od začatia výkonu prác (projektových, výkopových a pod.) až po ich definitívne ukončenie (kolaudáciu, dátum zápisu o prevzatí diela).

Počítanie doby časového testu na území SR sa riadi § 122 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa započítavajú do doby všetky kalendárne dni bez ohľadu na to, či sa v nich pracovalo alebo nie, a to aj s dňami pracovného voľna alebo pracovného pokoja. Do tejto doby sa započítava čas odo dňa, kedy dodávateľ začal stavebné alebo montážne práce vrátane prípravných prác v lokalite, kde má byť stavba umiestnená (od začatia vymeriavacích prác, dovoz materiálu, výkopové práce až po definitívne skončenie prác). Do časového testu sa nezapočítava doba vykonávania činnosti dodávateľa na iných projektoch nesúvisiacich so stavbou, vykonávaných na území SR. Dočasné alebo sezónne prerušenie prác nemá vplyv na plynutie časového testu.

Výnimkou sú stavebné práce vykonávané síce na rôznych miestach, ale ktoré preukázateľne komerčne a geograficky spolu súvisia (napr. výstavba radových domov, výstavného areálu).

Ako jedna ucelená stavba sa posudzujú aj prípady, ak zahraničný generálny dodávateľ spolupracuje so subdodávateľmi. V tomto prípade sa potom do lehoty na vznik stálej prevádzkarne započítava doba strávená všetkými dodávateľmi.

Pod pojmom stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa rozumie dodávka uceleného stavebného diela, stavebnej alebo technologickej časti stavby, ktorá spadá pod kód 45 Klasifikácie produkcie. Pod tento pojem patria jednak prípravné stavebné práce, výstavba nových stavebných objektov, ale aj ich opravy, rekonštrukcie a modernizácie.
  1. Osoba iná ako nezávislý agent, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a obvykle prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe jeho splnomocnenia.
  2. Príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a príjem im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam.
  3. Príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území SR, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenoudaňovou povinnosťou a plynie im z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých zoskupeniu.

Zákonom č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o EZHZ“), s účinnosťou k dátumu platnosti Zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii sa dopĺňa § 16 ods. 4 ZDP.
Podstatným znakom EZHZ je uľahčenie alebo rozvoj aktivít jeho členov s cieľom zlepšiť alebo zvýšiť výsledky týchto aktivít, a nie dosiahnutie vlastného zisku EZHZ. Toto je hlavný znak, ktorým sa EZHZ líši od klasickej obchodnej spoločnosti. Činnosť EZHZ musí súvisieť s činnosťou jeho členov, ale nesmie ju nahrádzať. EZHZ teda nesmie vyvíjať činnosť, ktorá je cudzia činnosti jeho členov, alebo je v rozpore s ňou. Príjmy členov EZHZ sa budú považovať za príjmy dosahované v stálej prevádzkarni na účely ich zdanenia na území SR.

Táto úprava je vyvolaná právnou úpravou obsiahnutou v Čl. 40 nariadenia Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 o EZHZ. Podľa neho sú zisky a straty EZHZ zdaniteľné len v rukách jednotlivých jeho členov podľa právnych poriadkov členských štátov, ktorých sú títo členovia zoskupenia rezidentmi.
Podľa Čl. 21 citovaného nariadenia zisky pochádzajúce z činnosti zoskupenia sa považujú za zisky členov a rozdelia sa medzi nich v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve, alebo ak takéto ustanovenie neexistuje, rovným dielom.

Z formálnoprávneho hľadiska teda EZHZ nebude považované za daňovoprávny subjekt (daňovníka dane z príjmov) a základ dane sa bude určovať len na úrovni jeho jednotlivých členov, a nie na úrovni EZHZ.
 
Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2 ZDP.
 


Zdanenie ziskov stálej prevádzkarne

Zdanenie ziskov podniku vymedzuje Čl. 7 zmluvy. Podľa neho, ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisky podniku môžu byť zdanené v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Tejto stálej prevádzkarni sa však pripočítajú také zisky, ktoré by mohla dosiahnuť keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je st
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály