Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Zdaňovanie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti v roku 2015

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, sa nazýva zamestnanec. Čistú mzdu zamestnanca ovplyvňuje niekoľko faktorov. V prvom rade je to výška poistného (odvodov), ktoré je povinný odviesť zamestnávateľ z hrubého zdaniteľného príjmu zamestnanca a tiež výška preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý závisí od výšky zdaniteľnej mzdy a sadzby dane.

FO (zamestnanec) môže podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“) pracovať na základe uzatvoreného pracovného pomeru alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej iba „dohody“). Pracovný pomer sa uzatvára zvyčajne na pracovnú činnosť dlhodobejšieho charakteru (podľa § 48 Zákonníka práce). Na činnosti príležitostného charakteru môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom:

  • dohodu o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce), ak predpokladaný rozsah práce alebo pracovnej úlohy, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku, možno ju uzatvoriť najviac na 12 kalendárnych mesiacov,
  • dohodu o brigádnickej práci študentov (podľa § 227 Zákonníka práce), iba vtedy, ak ide o zamestnanca, ktorý má štatút študenta, najviac na 20 hodín týždenne v priemere a maximálne na 12 kalendárnych mesiacov,
  • dohodu o pracovnej činnosti (podľa § 228a Zákonníka práce), v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Príjmy zo závislej činnosti sú počas zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) zdaňované vždy preddavkom na daň a považujú sa za daňovo nevysporiadané. Spôsob zdanenia príjmov, ktoré zamestnanec dosahuje zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“), závisí od toho, či zamestnanec podpísal alebo nepodpísal u zamestnávateľa „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu“.

Zamestnanci a platenie poistného z príjmov zo závislej činnosti

V prípade zamestnancov, platenie povinného poistného na sociálne a zdravotné poistenie závisí od viacerých faktorov, a to:

  • od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j., či zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť na základe pracovného pomeru (pracovnej zmluvy) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • či má zamestnanec z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právo na pravidelný mesačný príjem alebo na nepravidelný príjem,
  • či je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky (starobný, in­validný, výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný výsluhový dôchodok),
  • resp., aký druh dohody má zamestnanec uzatvorený.

Poznámka: Od 1. januára 2013 sa fyzické osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, stávajú poistencami na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Výška poistného sa stanoví podľa toho, či ide o dohodu s pravidelným alebo nepravidelným mesačným príjmom a tiež od toho, či fyzická osoba je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky.

Zamestnanec platí poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je vo všeobecnosti jeho hrubá zdaniteľná mzda. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na účely sociálneho a zdravotného poistenia nie je stanovený. Zamestnávateľ je však podľa pracovnoprávnych predpisov povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde.

Poznámka: Od 1. 1. 2010 minimálny vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia nie je v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) stanovený. Od 1. 1. 2011 minimálny vymeriavací základ zamestnanca na účely zdravotného poistenia nie je v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) stanovený.

Maximálny vymeriavací základ pre všetky druhy poistného (s výnimkou úrazového poistenia) je stanovený vo výške 5-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá platila dva roky spätne, t. j. v roku 2015 zamestnanec platí povinné poistné maximálne zo sumy 4 120 € mesačne (5 x priemerná mzda v SR za rok 2013 vo výške 824 €).

„Klasický“ zamestnanec, t. j. zamestnanec, ktorý má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer a ktorý nie je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky, odvádza z vymeriavacieho základu poistné vo výške 13,4 % (9,4 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne) – tabuľka 1.

Tabuľka 1: Pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy s ustanoveným týždenným pracovným časom (rok 2015)1

Druh poistenia

ZAMESTNANEC

ZAMESTNÁVATEĽ

Sadzba

Minimálny VZ (v €)

Maximálny VZ (v €)

Sadzba

Minimálny VZ (v €)

Maximálny VZ (v €)

Nemocenské poistenie

1,40 %

380,001

4 120,00

1,40 %

380,00

4 120,00

Starobné poistenie

4 %

380,00

4 120,00

14 %

380,00

4 120,00

Invalidné poistenie

3 %

380,00

4 120,00

3 %

380,00

4 120,00

Poistenie v nezamestnanosti

1 %

380,00

4 120,00

1 %

380,00

4 120,00

Úrazové poistenie

0,8 %

380,00

neobmedzený

Garančné poistenie

0,25 %

380,00

4 120,00

Rezervný fond solidarity

4,75 %

380,00

4 120,00

Sociálne poistenie spolu

9,40 %

 

 

25,20 %

 

 

Zdravotné poistenie

4 %

380,00

4 120,00

10 %

380,00

4 120,00

SPOLU

13,40 %

 

 

35,20 %

 

 

Legenda: 1 U zamestnanca s pracovným pomerom na základe pracovnej zmluvy s ustanoveným týždenným pracovným časom (aj u zamestnancov na kratší pracovný úväzok) sa do konca roku 2009 pri platení poistného vychádzalo z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorým bola minimálna mzda. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia (od roku 2010) a zdravotného poistenia (od roku 2011) nie je upravený. t. j. poistné na sociálne a zdravotné poistenie sa môže platiť aj zo sumy nižšej ako je minimálna mzda zamestnanca. Keďže zamestnávateľ je naďalej povinný odmeňovať zamestnanca podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), zamestnanec s ustanoveným týždenným pracovným časom bude platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie najmenej z minimálnej mzdy. VZ – vymeriavací základ.

Poznámka: Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Na zamestnanca, ktorý má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer a ktorý je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky, sa nevzťahuje povinnosť platiť vybrané druhy poistného, a to:

  • poistné na invalidné poistenie (3 %) neplatífyzická osoba, ktorá je dôchodkovo poistená, ak jej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek,
  • poistenie v nezamestnanosti (1 %) neplatí fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %; fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek; obvinený vo väzbe a odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a zamestnanec podľa osobitného predpisu (napr. sudcovia, prokurátori),
  • preddavky na zdravotné poistenie platí fyzická osoba so zdravotným postihnutím v polovičnej výške (2 %).

V prípade dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce vznikajú rôzne druhy platenia poistného pre jednotlivé skupiny poistencov najmä v závislosti na tom, či majú fyzické osoby postavenie zamestnancov podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (t. j., na jednotlivé druhy sociálneho poistenia) alebo majú postavenie zamestnancov podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (t. j., iba na dôchodkové poistenie) alebo postavenie zamestnanca v prípade zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení:

  • zamestnanec s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 13,4 % a zamestnávateľ vo výške 35,2 % (tak, ako zamestnanec s pracovnou zmluvou),
  • poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom platí poistné na starobné poistenie vo výške 4 % a zamestnávateľ vo výške 19,80 %,
  • FO, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 9,4 % (4 % na starobné poistenie; 1,4 % na nemocenské poistenie a 4 % na zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 31,2 %,
  • poberateľ invalidného dôchodku a poberateľ invalidného výsluhového dôchodku s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmomplatí poistné vo výške 7 % (4 % na starobné poistenie, 3 % na zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 22,8 %,
  • zamestnanec s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 13,4 % a zamestnávateľ vo výške 35,2 %,
  • zamestnanec s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 11 % (4 % starobné poistenie, 3 % na invalidné poistenie a 4 % zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 32,8 %,
  • poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným mesačným príjmom platí poistné na starobné poistenie vo výške 4 % a zamestnávateľ vo výške 19,8 % (14 % na starobné poistenie; 0,25 % na garančné poistenie; 0,8 % na úrazové poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity),
  • FO, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 9,4 % (4 % na starobné poistenie; 1,4 % na nemocenské poistenie a 4 % na zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 31,2 %,
  • FO, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 8 % (4 % na starobné poistenie; 4 % na zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 29,8 %,
  • poberateľ invalidného dôchodku a poberateľ invalidného výsluhového dôchodku s dohodou o vykonaní práce s pravidelným alebo s nepravidelným mesačným príjmomplatí poistné vo výške 7 % (4 % na starobné poistenie, 3 % na invalidné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 22,8 %.

V prípade dohody o brigádnickej práci študentov je súčasťou dohody potvrdenie štatútu žiaka alebo študenta:

  • študent s dohodou o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom (alebo s nepravidelným príjmom) najviac do výšky 200 € mesačne (hranica mesačného príjmu na uplatňovanie výnimky pre rok 2015), ale maximálne na jednu dohodu v danom mesiaci, neplatí povinné poistné vôbec a zamestnávateľ platí poistné vo výške 1,05 % (0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % na garančné poistenie),
  • študent s dohodou o brigádnickej
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály