Zdaňovanie príjmov daňového nerezidenta plynúcich z prenájmu hnuteľných vecí umiestnených na území SR

Príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta) plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR formou čistého operatívneho prenájmu spadajú v rámci zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia do článku, ktorý sa zvyčajne označuje ako Čl. 12 – Licenčné poplatky. Bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná, vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD. Definícia pojmu licenčné poplatky (Čl. 12) vychádza vo väčšine bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia z Modelovej zmluvy OECD z roku 1977, teda zahŕňa platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia.

V súlade s Čl. 12 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia licenčné poplatky platené za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, ktorých zdroj je v SR, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v SR podľa jej právnych predpisov, pričom daň takto uložená nepresiahne zmluvou vymedzené percento hrubej sumy licenčných poplatkov.

Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a zmluvou je uvedený v § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a v § 99 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).

Podľa § 1 ods. 2 ZDP medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. ustanovenia ZDP sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ustanovuje inak.

Medzinárodná zmluva však nesmie sprísniť vnútroštátny predpis, môže ho iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov. Len v prípade, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom aj v súlade s medzinárodnou zmluvou, je možné ho zdaniť.

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 ZDP príjmy z nájomného alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR sú považované za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR.

Predmetné príjmy už podľa ZDP nie sú zahrnuté medzi príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP.

Predmetný zdaniteľný príjem je zdaňovaný osobne nerezidentným daňovníkom, prostredníctvom podaného daňového priznania.

Keďže predmetný príjem nie je zahrnutý do príjmov, z ktorých sa daň podľa § 43 ZDP vyberá zrážkou, platiteľ príjmu, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka, je podľa § 44 ods. 2 ZDP povinný zrážať zo sumy zdaniteľných príjmov preddavky na zabezpečenie dane vo výške 19 %.

Podľa usmernenia Ministerstva financií SR č. MF/009465/2005-721 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2005), konkrétne bodu 3, úľavu poskytovanú zmluvou (limitovanie výslednej dane do maximálnej percentuálnej výšky hrubej sumy licenčných poplatkov) je možné uplatniť už pri vykonaní zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP. Podmienkou na uplatnenie úľavy je preukázanie daňovej rezidencie daňovníka (skutočného vlastníka licenčných poplatkov).

Ak platiteľ príjmu vykonal zabezpečenie dane sadzbou dane vo výške ustanovenej v § 15 ZDP, suma tohto vyššieho zabezpečenia dane sa vysporiada pri podaní daňového priznania.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je povinný podať daňové priznanie svojmu miestne príslušnému správcovi dane. Pri určovaní miestnej príslušnosti sa postupuje podľa § 3 zákona o správe daní. V prevažnej väčšine uvedených prípadov je miestne príslušným správcom dane daňovníka Daňový úrad Bratislava I.

Príklad:

Slovenský daňovník (spoločnosť s ručením obmedzeným) si prenajal formou operatívneho prenájmu osobný automobil od nemeckého daňovníka (právnickej osoby). Zmluva o prenájme je uzatvorená na obdobie od 1. 7. 2005 do 31. 7. 2006. Úhrada platby nájomného je dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 300 EUR vždy so splatnosťou k 20. dňu mesiaca.

Predmetné príjmy spadajú do rámca Čl. 12 zmluvy medzi ČSSR a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984 Zb.), ďalej len „zmluva“.

V súlade s Čl. 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky platené za použitie alebo právo na použitie priemyse