Zdaňovanie pri presune do zahraničia (exit tax) od roku 2018

Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby sa daň platila tam, kde sa zisky a hodnota vytvárajú. Túto povinnosť ukladá zákon len pre právnické osoby, a to pri presune majetku, presune podnikateľskej činnosti daňovníka alebo presune sídla spoločnosti (stálej prevádzkarne) z územia SR do zahraničia.

Cieľom zdanenia je pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia zabezpečiť, aby sa ekonomická hodnota vytvorená na území Slovenskej republiky zdanila v tuzemsku. Pri presune majetku alebo podnikateľskej činnosti z tuzemska do zahraničia daňovník ostáva naďalej vlastníkom majetku, avšak Slovenská republika stráca právo zdaňovať tento majetok len v obmedzenej miere alebo vôbec. Podobne je tomu aj v prípade, ak dochádza k presunu majetku zo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou do zahraničia. Zdaňovanie pri presune majetku (exit tax) znamená, že z určitej sumy odvedie daňovník v Slovenskej republike daň z príjmov, ak:

• daňovník – právnická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) presúva majetok z ústredia na území Slovenska do jeho stálej prevádzkarne v zahraničí,
• daňovník – právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR) presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenska do svojho ústredia v zahraničí alebo do inej stálej prevádzkarne v zahraničí.

Zdaneniu pri odchode (exit tax) podlieha aj presun podnikania daňovníka z tuzemska do zahraničia v prípade, ak:

• daňovník – právnická osoba (rezident SR) presúva sídlo alebo miesto skutočného vedenia (t. j. daňovú rezidenciu) z územia SR do zahraničia a
• daňovník – právnická osoba (nerezident SR) presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť z územia SR do zahraničia.

Ak dôjde k presunu majetku daňovníka alebo k presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia, má Slovenská republika právo zdaniť vytvorené ekonomické hodnoty premietnuté do presúvaného majetku (zisk), aj keď zisk z tohto majetku ešte nebol realizovaný. Na takýto presun majetku sa uplatní fikcia predaja.

Zdanenie pri presune majetku sa nevzťahuje na situáciu, keď dochádza k jeho skutočnému predaju. V takomto prípade dochádza k zmene vlastníka majetku ako aj k skutočnej realizácii zisku z predaja majetku. Podobne je to aj pri nepeňažnom vklade, kedy sa vkladaný majetok stáva vlastníkom prijímateľa, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava podiel na majetku prijímateľa vkladu.

Zdanenie sa bude týkať len právnických osôb, ktoré majú v Slovenskej republike sídlo alebo miesto skutočného vedenia a zahraničných právnických osôb, ktoré podnikajú v Slovenskej republike prostredníctvom stálej prevádzkarne. Zároveň musí byť splnená podmienka, že v dôsledku presunu stráca SR právo na zdanenie presúvaného majetku. Majetok (resp. záväzky), ktoré zostanú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR (tvoria v SR zisk), nebudú pri odchode zdaňované.

Deň presunu môže byť rôzny a môže súvisieť s rôznymi skutočnosťami, napr. za deň presunu majetku sa môže považovať deň, kedy sa daňovník (napr. s. r. o. so sídlom v SR) rozhodne priradiť majetok stálej prevádzkarni v zahraničí (napr. v Nemecku, Holandsku) alebo deň, kedy nastane fyzický presun majetku z územia SR do zahraničia (napr. zo SR do Rakúska).

Zdaňovanie pri presune majetku (exit tax) sa neuplatní v prípade presunu majetku, ak je presun uskutočnený z nasledujúcich dôvodov:

• financovanie cenných papierov,
• poskytnutie majetku ako zábezpeky (kolaterál),
• splnenie prudenciálnych kapitálových požiadaviek (napr. banky),
• riadenie likvidity.

Zároveň musí ísť o dočasný (krátkodobý) presun majetku do zahraničia. Pod hrozbou vyrubenia dane bude platiť podmienka, že návrat presunutého majetku na územie Slovenskej republiky sa musí uskutočniť do 12 mesiacov od presunu do zahranič