Zdaňovanie podielov na zisku (dividend) v kontexte zmien od 1. 1. 2017 (1. časť)

Príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území SR, ktoré sú považované za dividendy, spadajú do rámca Článku, ktorý sa obvykle v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia označuje ako Článok 10. Bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“), vychádzajú hlavne z Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) a čiastočne z Modelovej zmluvy OSN o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi (ďalej len „Modelová zmluva OSN“).

Jedným zo zámerov uzatvárania medzinárodných zmlúv je upraviť právo zmluvných štátov vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu. Medzinárodná zmluva stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie tohto príjmu (štát zdroja alebo štát rezidencie) tým, že určí spôsob vylúčenia dvojitého zdanenia, alebo určí, či môže príjem byť zdanený v obidvoch štátoch a za akých podmienok. Medzinárodná zmluva tiež vytvára podmienky pre spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom obmedziť daňové úniky v medzinárodnom meradle.

Základný právny vzťah ­medzi vnútroštátnym predpisom a zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 ZDP a v § 162 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ZDP medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ustanovuje inak.

Medzinárodná zmluva nesmie ukladať ťaživejšie zdanenie, ako ukladá vnútroštátny predpis, môže tento iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov obsiahnuté. Len v prípade, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom, aj v súlade s medzinárodnou zmluvou, je možné tento príjem zdaniť. Prehľad platných medzinárodných zmlúv, ktoré uzatvorila SR je uvedený v prílohe 1.

Zdaňovanie dividend podľa Modelovej zmluvy OECD

Základný účel

Podľa Článku 10 má štát zdroja obmedzené právo na zdanenie dividend. Toto obmedzenie je definované percentom z hrubého príjmu dividend.

V nadväznosti na obmedzené právo štátu zdroja na prioritné právo na zdanenie dividend, štát rezidencie skutočného vlastníka dividend („akcionára“) má tiež právo na zdaňovanie týchto dividend (napr. SR z titulu práva na zdaňovanie celosvetových zdaniteľných príjmov).

Avšak štát rezidencie skutočného vlastníka dividend musí zamedziť dvojitému zdaneniu týchto dividend podľa Článku 23 (Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia) vo vzťahu k dani vybranej v štáte zdroja podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Niektoré štáty majú prispôsobené zdaňovanie stálych prevádzkarní (pobočiek bez právnej subjektivity) zdaňovaniu dcérskych spoločností (spoločností s právnou subjektivitou) prostredníctvom zavedenia špeciálnej dane zo zisku stálej prevádzkarne.

Účelom takejto špeciálnej dane zo zisku je rovnako zdaňovať nerezidentný podnik, ktorý vykonáva v určitom štáte činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne a nerezidentný podnik, ktorý vykonáva rovnakú činnosť prostredníct