Zdaňovanie osobných spoločností z pohľadu medzinárodných daňových vzťahov

Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov spoločníkov verejných obchodných spoločností (v. o. s.) a komplementárov komanditných spoločností (k. s.), ktorí sú považovaní na území SR za daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (za daňových nerezidentov), vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako sa postupuje pri zdaňovaní predmetných príjmov a akým spôsobom sa uplatňuje inštitút zabezpečenia dane.

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a ich vzťah k vnútroštátnym predpisom

Jedným zo zámerov uzatvárania medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva“) je obmedziť právo vybrať daň a rozdeliť toto právo medzi jednotlivé zmluvné štáty. Rovnako zmluva rieši prípady, kedy právo vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu, majú podľa vnútroštátnych predpisov obidva zmluvné štáty. Zmluva v týchto prípadoch stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja alebo štát rezidencie), alebo ak môže byť zdanený v obidvoch štátoch, stanoví spôsob vylúčenia dvojitého zdanenia. Zmluva tiež vytvára podmienky na spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom obmedziť daňové úniky v medzinárodnom meradle.

Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a zmluvou je uvedený v § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o da- ni z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a v § 99 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 ZDP medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. jeho ustanovenia sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ustanovuje inak.

Zmluva však nesmie sprísniť vnútroštátny predpis, môže iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov. Len v prípade, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom aj v súlade so zmluvou, je možné tento príjem zdaniť.

Pri riešení problematiky zdanenia ziskov podniku z činností plynúcich daňovníkovi (rezidentovi jedného štátu), ktorý vykonáva činnosť na území druhého štátu, pričom tieto dva štáty sú viazané zmluvou, je potrebné vychádzať aj z príslušných ustanovení