Závislosť nákladov od vyťaženosti výrobnej kapacity

Napríklad účinnosť ľudskej práce pri výrobe vyjadrujeme množstvom výrobkov, ktoré pripadajú v čase na jedného pracovníka a označujeme ho ako produktivita práce.

 

Hmotný dlhodobý majetok predstavujú budovy, stavby, stroje, výrobné zariadenia a pod., ktoré majú svoju výrobnú kapacitu. Pracovné predmety a ostatné vstupy (ako energie) do výrobného procesu, z ktorých vzniká finálny výrobok, zjednodušene označujeme ako materiál. Využívanie a spotreba výrobných faktorov predstavuje v peňažnom vyjadrení významné položky výrobných nákladov.

 

Každé výrobné zariadenie ako jeden z výrobných faktorov disponuje určitou technickou kapacitou, ktorá je mu daná konštrukčne. Využívanie technickej kapacity výrobného zariadenia (vyťaženosť) vyjadrujeme stupňom vyťaženosti, čo je pomer skutočného využitia technickej kapacity a technickej kapacity udávaný v percentách. So zmenou stupňa vyťaženosti výrobných zariadení menia sa aj výrobné náklady. Je však potrebné overiť, či sa pri zmene vyťaženosti zmenia proporcionálne všetky druhy výrobných nákladov.

Aby sme mohli náklady riadiť a tým zvyšovať hospodárnosť výroby, musíme ich rozčleniť, napríklad na náš účel podľa ich závislosti od zmien objemu výroby na fixné, variabilné a zmiešané náklady, ktoré obsahujú fixné a zároveň aj variabilné nákladové podiely.

 

Predpokladajme, že vďaka záujmu odberateľov kovospracujúci podnik chce v ďalšom roku zvýšiť odbyt vyrábaných strojných súčiastok.

 

V uplynulom roku podnik vyrobil spolu 183 680 ks súčiastok, pričom odpredaných bolo 180 400 ks. Vyťaženosť výrobnej kapacity bola pri danom objeme vyrobených súčiastok využitá na 82 %. Z toho vyplýva, že väčší objem výroby je realizovateľný aj bez dodatočných investícií a bez zamestnávania nových výrobných pracovníkov. Podnik plánuje na budúci rok zvýšenie výroby na 206 080 súčiastok. Chceme vedieť, či je tento objem výroby realizovateľný
v rámci existujúcej výrobnej kapacity a aké vysoké budú výrobné náklady tejto výroby.

Maximálna technická kapacita podniku pri skutočnej výrobe 183 680 súčiastok a pri stupni vyťaženosti 82 % je 183 680 / 0,82 = 224 000 ks súčiastok za rok.

 

Plánovaná výroba 206 080 súčiastok je teda s existujúcimi výrobnými pracovníkmi a strojným zariadením realizovateľná. Táto výroba by zvýšila stupeň vyťaženosti na 92 % (206 080 / 224 000).

Otázku nákladov zvýšeného objemu výroby v budúcom roku je možné zjednodušene zodpovedať na základe priemerných nákladov. Ak napríklad pri výrobe 183 680 ks súčiastok boli celkové výrobné náklady vo výške 19 470 080 Sk, pričom variabilné náklady dosiahli 14 170 080 Sk a fixné náklady 5 300 000 Sk, potom celkové náklady na jednu súčiastku predstavovali 106 Sk. Náklady na 206 080 súčiastok by predstavovali približne 21 844 480 Sk (206 080 x 106). Tento výpočet vedie len k približne správnemu výsledku. Celkové náklady v budúcom roku musia byť vzhľadom na vyššiu vyťaženosť vyššie ako v uplynulom roku.

Potrebné je však zistiť, ako sa pri zmene vyťaženosti zmenia jednotlivé druhy nákladov, pričom je zrejmé, že celkové fixné náklady pri zmene vyťaženosti výrobnej kapacity sa nemenia. Fixné náklady prepočítané na 1 ks súčiastky pri zvyšujúcom sa objeme výroby klesajú a naopak.

 

Variabilné náklady sa menia pri zmene vyťaženosti a teda aj pri zmene objemu výroby buď proporcionálne alebo až progresívne. Typickým príkladom je spotreba surovín a pomocných materiálov.

 

Na výrobu jednej súčiastky sa používa základný materiál v hodnote 70 Sk. Celkové materiálové náklady sa v tomto prípade zvyšujú proporcionálne, t. j. v rovnakom pomere s rastúcim objemom výroby súčiastok. Materiálové náklady prepočítané na jednu súčiastku zostávajú pri zmenenej vyťaženosti konštantné. Okrem výrobného materiálu sú pri výrobe súčiastok proporcionálnymi nákladmi aj pomocné materiály a sčasti aj mzdy výrobných pracovníkov.

Progresívny priebeh nákladov nastáva vtedy, keď je percentuálna zmena nákladov väčšia ako percentuálna zmena vyťaženosti. Takáto situácia môže nastať, ak sa stroje využívajú v oblasti maximálnej výrobnej kapacity, čo vedie k zvýšeným nákladom na opravy a k zvýšeniu počtu nepodarkov, alebo ak sa k mzdám výrobných pracovníkov vyplácajú príplatky za nadčasové hodiny alebo za prácu vo sviatok.

 

Ak do základného materiálu našej súčiastky sa vŕtajú otvory napríklad pri 70 % stupni vyťaženosti, nepodarky dosahujú 2 % z celkového počtu vyrobených súčiastok. Na výrobu 1 000 ks súčiasto