Zásoby v podvojnom účtovníctve – zľavy z cien zásob

Zľava je vo všeobecnosti rozdiel medzi pôvodnou cenou tovaru alebo služby a konečnou dohodnutou a zaplatenou cenou tovaru alebo služby pri splnení určitých dohodnutých podmienok. V praxi ide o zľavy subjektívne, ktoré sa poskytujú len vybranému okruhu zákazníkov na základe dvojstrannej dohody, alebo o zľavy objektívne, ktoré sa poskytujú na základe všeobecných obchodných podmienok každému, kto stanovené podmienky splní. Podmienkami pre poskytnutie objektívnych zliav môžu byť:

• odobraté množstvo tovaru v merných jednotkách (množstvové ra­baty),
• finančný objem odobratého množstva (finančný bonus, poskytnutie určitého množstva tovaru bezodplatne),
• platba v hotovosti, promptná platba (cenové zrážky, cenové bonusy).

Medzi zľavy poskytované ako súčasť všeobecných obchodných podmienok patria:

• Skonto – zľava z ceny tovaru, ktorá sa poskytuje pri promptnej alebo skorej platbe za dodávku. Neposkytuje sa vopred, ale až po zaplatení dodávky. Zľava sa vzťahuje na jednotlivé dodávky. Poskytnuté skonto má dodatočný vplyv na kúpnu cenu zásob, nakoľko je súčasťou obstarávacej ceny zásob.
• Rabat – zľava poskytovaná odberateľovi, ak splní podmienku odobratia určitého množstva tovaru, bez ohľadu na čas zaplatenia. Poskytuje sa k predmetnej dodávke. Vyjadruje sa spravidla percentuálnou sadzbou z ceny. V praxi sa uplatňuje ako množstvový, resp. obratový rabat, pričom je percentuálne odstupňovaný podľa množstva odobratého tovaru. V konečnom dôsledku sa prejaví ako zníženie ceny predávaného a nakupovaného tovaru.
• Bonus – zľava poskytovaná odberateľovi na základe odobratého množstva tovaru vyjadreného vo finančnom vyjadrení bez ohľadu na druh a naturálne množstvo tovaru a bez ohľadu na termín úhrady faktúr. Bonus je zľava z kúpnej ceny vo forme určitej náhrady, prémie, odmeny. Neposkytuje sa ako cenová zľava. Pri dodávkach tovarov sa často poskytuje aj vo forme dodávky ďalšieho množstva tovaru bezodplatne.

Zľavy a daň z pridanej hodnoty

Vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) môže ísť o zľavy poskytované:

• pred vznikom daňovej povinnosti,
• po vzniku daňovej povinnosti.

Zľavy poskytované pred vznikom daňovej povinnosti sa najčastejšie poskytujú ako množstvové zľavy, zľavy v súvislosti so zníženou kvalitou tovaru, zľavy so zámerom podpory predaja určitého druhu tovaru alebo tzv. akciové a letákové zľavy.Ak je zľava poskytnutá v čase dodania tovaru, v zmysle § 22 ods. 4 zákona o DPH, základ dane sa zníži o sumu zľavy. Faktúra musí obsahovať náležitosti v zmysle § 74 ods. 1, teda okrem iných náležitostí aj základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ vyhotoví faktúru, v ktorej uvedie základ dane znížený o sumu poskytnutej zľavy a z neho vypočíta daň.

Zľavy poskytované pred vznikom daňovej povinnosti môžeme označiť ako zľavy neúčtovné, samostatne o nich neúčtuje ani dodávateľ ani odberateľ a zároveň nemajú vplyv ani na daň z pridanej hodnoty, pretože dani podlieha cena po odpočítaní zľavy.

V prípade, ak sa cenová zľava poskytne dodatočne, t. j. po vzniku daňovej povinnosti, musí platiteľ dane, t. j. dodávateľ, postupovať v súlade s § 25 zákona o DPH a má dve možnosti:

• V zmysle § 25 ods. 1 písm. b) základ dane opraví vyhotovením dokladu podľa § 74 ods. 3 písm. d), t. j. faktúru, ktorá musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia. V praxi sa označuje ako „dobropis“, tento pojem však zákon o DPH už nepozná. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.
• V zmysle § 25 ods. 6 základ dane a daň opraviť nemusí, ale iba v prípade, že sa na takomto postupe obe zúčastnené strany písomne dohodli. V prípade takejto dohody dodávateľ nemusí pri poskytnutí zľavy opraviť základ dane a daň. Znižuje sa tým administratívna náročnosť. Medzi dodávateľom a odberateľom dôjde len k vyúčtovaniu a k finančnému vyrovnaniu bez ďalších daňových povinností na strane dodávateľa aj odberateľa. Toto ustanovenie sa môže uplatniť iba v prípade, keď dodávateľ aj odberateľ sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Ak odberateľom tovaru je osoba, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, základ dane opraviť musí, t. j. zľava vstupuje do základu dane.

Ak bola dodávateľom vykonaná oprava základu dane podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ktorá má za následok zníženie základu dane, je odberateľ, ktorý daň odpočítal, povinný túto daň opraviť v zmysle § 53 ods. 1 zákona o DPH. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom odberateľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri poskytnutí zľavy uplatnil postup podľa § 25 ods. 6 zákona o DPH, t. j. dodávateľ základ dane po vzájomnej dohode neopravil, tak isto ako u dodávateľa, ani u odberateľa, nevznikajú žiadne daňové povinnosti vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

V prípade, ak sa zľava, po splnení dohodnutých podmienok, poskytne formou dodania ďalšieho množstva tovaru bezodplatne, ide o naturálnu nie cenovú zľavu. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide o dar. Z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty ide o bezodplatné zdaniteľné plnenie a pre účely vyčíslenia základu dane sa bezodplatne poskytnutý tovar ocení cenou obvyklou, s ktorej sa odvedie daň z pridanej hodnoty.

Účtovanie zliav

Podľa ust. § 22 ods. 6 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sú u odberateľa súčasťou ocenenia zásob aj zľavy z ceny, napr.