Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zánik a zrušenie účtovnej jednotky z daňového pohľadu
Rubrika: Daň z príjmov
Trhová ekonomika je charakteristická otvorenosťou trhu, čím sa rozumie voľný vstup nových subjektov na trh a samozrejme, aj výstup subjektov z trhu. Ukončenie pôsobenia podnikateľského subjektu na trhu môže mať viac príčin. Môže ísť o zmenu v predmete podnikateľskej činnosti, čo má za následok zmenu trhu z hľadiska obchodovaných komodít, resp. lokality, alebo subjekt odchádza z trhového prostredia úplne. K tejto situácii dochádza pri ukončení jeho činnosti, pričom podnikateľský subjekt môže zaniknúť alebo sa zrušiť. Problematika zrušenia a zániku spoločností s akcentom na daňovú stránku bude obsahom tohto príspevku.
Trhová ekonomika je charakteristická otvorenosťou trhu, čím sa rozumie voľný vstup nových subjektov na trh a samozrejme, aj výstup subjektov z trhu. Ukončenie pôsobenia podnikateľského subjektu na trhu môže mať viac príčin. Môže ísť o zmenu v predmete podnikateľskej činnosti, čo má za následok zmenu trhu z hľadiska obchodovaných komodít, resp. lokality, alebo subjekt odchádza z trhového prostredia úplne. K tejto situácii dochádza pri ukončení jeho činnosti, pričom podnikateľský subjekt môže zaniknúť alebo sa zrušiť. Problematika zrušenia a zániku spoločností s akcentom na daňovú stránku bude obsahom tohto príspevku.
Vymedzenie základných pojmov
V zmysle § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka sa do obchodného registra zapisujú:
- obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,
- odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon,
- fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa tohto zákona a do obchodného registra sa zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.
Zápisom do obchodného registra spoločnosť vzniká, pričom vzniku predchádza založenie spoločnosti.
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
V praxi sa vyskytujú viaceré možnosti zrušenia spoločnosti. Pri zrušení spoločnosti bez likvidácie môže ísť o zlúčenie, splynutie, prípadne rozdelenie spoločnosti.
Zlúčenie – dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Splynutie – dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Rozdelenie spoločnosti – dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti, alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom; na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných spoločností zanikne. Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, táto časť majetku prechádza do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností. Podiely jednotlivých nástupníckych spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde začať za podmienok ustanovených zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“ (pozn.: zákon bude s účinnosťou od 1. 1. 2006 zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov), konkurzné konanie alebo vyrovnacie konanie. Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Proces sa začína doručením návrhu, pričom môže ísť o podanie návrhu zo strany dlžníka alebo súdu. Podaním návrhu dlžník nesmie robiť úkony vedúce k zníženiu hodnoty jeho majetku a zároveň je povinný zostaviť zoznam majetku a zdrojov krytia majetku vrátane identifikácie veriteľov a dlžníkov.
Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie, v opačnom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.
Ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Likvidátor počas trvania konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.
Návrh na vyrovnanie podáva dlžník v prípade, že ešte nebol vyhlásený na neho konkurz. V návrhu dlžník uvádza spôsob vyrovnania. Vo vyrovnaní sa považuje za veriteľa každý, kto si prihlási na základe výzvy súdu svoj nárok.
Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, súd vykoná na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Zisťovanie základu dane u fyzickej osoby
Základ dane sa zisťuje ako súčet čiastkových základov dane jednotlivých druhov príjmov:
- zo závislej činnosti,
- z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu,
- z kapitálového majetku,
- ostatných príjmov,
pričom základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu.
Základ dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenáj- mu sa zisťuje vždy za kalendárny rok aj v prípade, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo bolo povolené vyrovnanie.
V zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva s likvidáciou, alebo v ktorom bol na neho vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie sa upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv na lesnú pestovnú činnosť a opravných položiek k nadobudnutému majetku. Ďalej základ dane upraví o výšku záväzkov, ktorých úhrada by predstavovala daňový výdavok a o výšku pohľadávok, okrem tých, na ktoré sa tvorí opravná položka v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Ďalšou položkou, o ktorú musí zvýšiť základ dane, je pomerná výška nájomného vrátane finančného prenájmu pripadajúca na dané obdobie. Tu je potrebné zdôrazniť, že pri následnom predaji nespotrebovaných zásob zo získaného príjmu sa zahŕňa do základu dane iba časť prevyšujúca cenu nespotrebovaných zásob, o ktorú už bol základ dane zvýšený v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrušeniu.
V prípade, že daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upraví základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období, okrem tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu.
V prípade, že daňovník uplatňoval svoje výdavky percentom zo zdaniteľných príjmov, upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok okrem tých, na ktoré sa tvorí opravná položka v zmysle zákona o dani z príjmov.
Zisťovanie základu dane u právnickej osoby
Základ dane u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa zisťuje z výsledku hospodárenia, pričom výsledok hospodárenia je vymedzený ako ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období [pozri § 2 ods. 4 písm. h) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov].
V prípade daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou, alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo k
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
