Záložné právo na obchodný podiel

Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku. Predmetom záložného práva, tzv. zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Do kategórie iných majetkových hodnôt sa zaraďujú najmä: cenné papiere (akcie, dlhopisy, zmenky, skladiskové záložné listy), obchodný podiel, know–how, ale aj výsledky tvorivej ľudskej činnosti. Spôsoby disponovania s inými majetkovými hodnotami, vrátane úpravy záložného práva, sú vymedzené v osobitných predpisoch, ktoré zohľadňujú špecifickosť týchto majetkových hodnôt.

Tento článok sa venuje téme o záložnom práve k obchodnému podielu, jeho vzniku, zápise do obchodného registra a pod.

Pojmy

Obchodný podiel

Obchodný zákonník definuje obchodný podiel ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti. Obchodný podiel predstavuje mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní. Z ust. § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že obchodný podiel predstavuje aj majetkové práva spoločníka na podiel na zisku, na vyrovnávací podiel a na podiel na likvidačnom zostatku.

Nakoľko je obchodný podiel spôsobilý byť predmetom právnych vzťahov, je spoločník, za dodržania podmienok stanovených v spoločenskej zmluve, oprávnený disponovať so svojím obchodným podielom.

V rámci disponibility s obchodným podielom môže spoločník napr. svoj obchodný podiel previesť na iného spoločníka spoločnosti alebo na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti, alebo aj k nemu zriadiť záložné právo.

Vznik záložného práva a záložná zmluva

Právne vzťahy súvisiace so založením obchodného podielu sa spravujú právnou úpravou v ust. § 117a Obchodného zákonníka a subsidiárne aj právnou úpravou v Občianskom zákonníku v ust. § 151a a nasl.

Vznik záložného práva na obchodný podiel je podmienený splnením podmienok stanovených nielen v Obchodnom, ale aj Občianskom zákonníku. Na vznik záložného práva podľa vyššie uvedeného je podľa Obchodného zákonníka potrebné splniť nasledovné podmienky:

1. Spôsobilosť obchodného podielu stať sa predmetom záložného práva – na otázku, či je obchodný podiel spôsobilý byť predmetom záložného práva je nutné hľadať odpoveď v spoločenskej zmluve.
   Ak totiž spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu, nie je možné ani zriadiť záložné právo na obchodný podiel.
   Ak spoločenská zmluva síce pripúšťa prevod obchodného podielu, ale nie možnosť zriadenia záložného práva k nemu, obchodný podiel nie je spôsobilý stať sa predmetom zálohu.
   Ak prevod obchodného podielu v spoločenskej zmluve podlieha súhlasu valného zhromaždenia, je aj na zriadenie záložného práva k nemu potrebný predmetný súhlas.
   Ak spoločenská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie ohľadne zriadenia záložného práva k obchodnému podielu, ale pripúšťa jeho prevod, je obchodný podiel spôsobilý stať sa predmetom zálohu.
2. Súhlas valného zhromaždenia so zriadením záložného práva k obchodnému podielu. Ust. § 117a ods. 3 Obchodného zákonníka výslovne neuvádza, či sa v uvedenom prípade vyžaduje predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia alebo či postačí aj udelenie následného súhlasu. Preto v praxi prichádzajú do úvahy nasledovné možnosti:
   • valné zhromaždenie udelí súhlas pred uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný pod