Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Žaloba proti rozhodnutiam finančnej správy podľa novej úpravy Správneho súdneho poriadku (2. časť)

Dátum: Rubrika: Správa daní Zo seriálu: Žaloba proti rozhodnutiam finančnej správy podľa novej úpravy Správneho súdneho poriadku

V prvej časti článku autorka čitateľov uviedla do problematiky systému správneho súdnictva vysvetlením pojmov ako sú napr. príslušnosť súdov na konanie, účastníci správneho súdneho konania, postavenie a pôsobnosť prokurátora v správnom súdnom konaní, podanie žaloby, typy žalôb, náležitosti podania a jeho nedostatky a podobne. Druhá časť pokračuje a uzatvára tému.

Uspokojenie žalobcu, resp. zmier v správnom súdnictve

Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zavádza nový inštitút uspokojenia žalobcu v správnom súdnom konaní, ktorý predstavuje obdobu súdneho zmieru uplatňovaného v civilnom sporovom konaní. V prípade, ak žalovaný orgán má záujem o túto formu súdneho zmieru a za podmienky, že správny súd o žalobe ešte nerozhodol, predloží správnemu súdu návrh nového rozhodnutia, opatrenia, či iného úkonu, ktorým však nesmie zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností iných osôb. Správny súd v takom prípade zašle tento návrh žalobcovi so žiadosťou o vyjadrenie, či ním dôjde k uspokojeniu žalobcu. Pokiaľ žalobca oznámi súdu, že bude týmto novým rozhodnutím, opatrením či úkonom uspokojený, správny súd konanie na súde zastaví a nové rozhodnutie, opatrenie alebo úkon nadobudne právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení konania. Týmto dňom súčasne zaniknú účinky pôvodného žalovaného rozhodnutia, opatrenia, či iného úkonu orgánu verejnej správy. Zákonodarca umožnil správnemu súdu uplatniť právnu domnienku uspokojenia žalobcu aj v prípade, ak tento neoznámi súdu v určenej lehote, že sa návrhom cíti uspokojený, pokiaľ je súdu zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ním k uspokojeniu žalobcu došlo.

Rozhodnutie správneho súdu

Vzhľadom na skutočnosť, že v správnom súdnictve nedochádza k novému prejednávaniu veci, ale len k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, súd spravidla nenariaďuje pojednávanie, pokiaľ môže rozhodnúť na základe predložených dokladov a vyjadrení oboch strán. V prípade, ak súd nariadi pojednávanie, najmä ak to navrhne účastník konania, alebo je potrebné vykonať vo veci dokazovanie, prípadne ak je to podľa názoru súdu potrebné, je povinný pripraviť ho tak, aby mohol rozhodnúť vo veci spravidla na jednom pojednávaní, a teda aby nedošlo k jeho neodôvodnenému odročeniu.

Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom, pričom je oprávnený rozhodnutie žalovaného orgánu zrušiť, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ak je to potrebné, alebo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Možnosť zmeniť rozhodnutie orgánu je v správnom súdnictve vylúčená, keďže právomoc rozhodovať vo veciach daní prínáleží výlučne orgánom finančnej správy, Ministerstvu financií SR a ministrovi financií. Súd v správnom súdnictve posudzuje len, či postup a rozhodnutie týchto orgánov bol v súlade so zákonom. Správny súd pri svojom rozhodovaní vždy vychádza z právneho stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti žalovaného rozhodnutia alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pokiaľ počas súdneho konania dôjde k zmene skutočností, napr. sa objaví nový dôkaz, tento nemožno uplatniť v súdnom konaní, ale daňový subjekt môže príslušnému orgánu finančnej správy podať návrh na obnovu konania podľa daňového poriadku.

Zrušenie žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia prichádza do úvahy, ak:

  1. bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
  2. ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
  3. vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci orgánom,
  4. je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov orgánu verejnej správy v rozhodnutí uvedených,
  5. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
  6. skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
  7. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Kým dôvody podľa písmen a) a b) zákonodarca označil ako potvrdenie neexistencie právne záväzného rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že v prípade týchto dôvodov ide o zrušenie prakticky nulitného rozhodnutia, v prípade zrušenia nepreskúmateľného rozhodnutia podľa písmena d) je potrebné zdôrazniť, že za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, nejasné, či protirečivé alebo nedostatočne odôvodnené, teda z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a pod.

V prípade, ak správny súd ruší rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného orgánu, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, alebo zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie al

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály