Žaloba proti rozhodnutiam finančnej správy podľa novej úpravy Správneho súdneho poriadku (1. časť)

Súd ako významný garant dodržiavania zákonnosti orgánmi verejnej správy vo všeobecnosti, disponuje právomocou preskúmavať zákonnosť rozhodnutí vydaných aj orgánmi finančnej správy (ktorými sú daňové a colné úrady, Kriminálny úrad finančnej správy a Finančné riaditeľstvo SR) ako aj ďalšími orgánmi v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorými sú, okrem uvedených, aj Ministerstvo financií SR a minister financií. Tieto orgány možno všeobecne zahrnúť pod širší pojem „orgán verejnej správy“, s ktorým pracuje Správny súdny poriadok a ktorý budeme v príspevku na účel výkladu tohto právneho predpisu používať.

Právomoc súdov (novooznačených ako správnych súdov) preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy, či už ideorozhodnutie daňového úradu, Finančného riaditeľstva SR alebo Ministerstva financií SR, je založená právoplatnosťou rozhodnutia tohto orgánu. Od 1. júla 2016 budú súdy oprávnené právoplatné rozhodnutie preskúmať len za splnenia ďalšej podmienky, a to vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, čiže odvolania podaného podľa daňového poriadku. SSP dáva daňovým subjektom viacero typov žalôb ako prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môžu pred súdom domáhať nápravy alebo ochrany, ak sa domnievajú, že rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy boli porušené ich práva alebo právom chránené záujmy.

V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, podľa ktorej sa daňový subjekt ako účastník konania, môže domáhať nápravy rozhodnutí orgánov verejnej správy len na základe svojho návrhu. SSP ponúka daňovému subjektu niekoľko procesných inštitútov – žalôb, prostredníctvom ktorých sa môže uvedenej nápravy domáhať.

Účastník konania má právo podať správnu žalobu za podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.V prípade, ak účastník konania nevyčerpá riadny opravný prostriedok, nie je síce oprávnený podať správnu žalobu vo svojom mene, avšak toto právo nie je vylúčené vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý disponuje právomocou vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a tým má aj právo uplatniť prostriedky dozoru, ako je protest prokurátora a následné podanie správnej žaloby v prípade, ak sa jeho protestu nevyhovie.

Príslušnosť súdov na konanie

Na konanie a rozhodovanie v správ­nom súdnictve sú zásadne vecne príslušné krajské súdy, ktoré svoju pôsobnosť vykonávajúvrámci územných obvodov krajov. Miestnu príslušnosť je potrebné určiť vo vzťahu k tomu krajskému súdu, v ktorého územnom obvode sa nachádza orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni a iba v prípade, ak nemožno určiť miestnu príslušnosť týmto kľúčom, prichádza na rad určenie miestnej príslušnosti podľa územného obvodu, v ktorom sa nachádza sídlo žalovaného orgánu verejnej správy (pozri § 13 ods. 1 a 2 SSP).

♦ Príklad č. 1:

Daňový úrad Prešov, pobočka Svidník, vo vyrubovacom konaní vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2014. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, ktoré však bolo neúspešné a Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Banskej Bystrici potvrdilo rozhodnutie vyššie uvedeného daňového úradu ako prvostupňového orgánu.

Ak sa daňový subjekt rozhodne podať žalobu na správny súd, príslušným súdom bude od 1. júla 2016 Krajský súd v Prešove.

* * *

V rámci správneho súdnictva sa naďalej uplatňuje povinnosť správneho súdu posudzovať nielen samotné žalované rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prv vydané, na ktoré žalované rozhodnutie nadväzuje. Oproti súdnemu konaniu pred správnym súdom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), ktoré bolo dvojinštančné, nový SSP zavádza jednoinštančnosť konania o správnej žalobe, kedy rozhodnutie správneho súdu, ktorým rozhodol vo veci samej nadobúda právoplatnosť už jeho doručením, uplynutím 30 dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti vzákonom ustanoven