Zákonitosti daňovej kontroly z hľadiska dĺžky jej trvania

Keďže ide o inštitút výrazne zasahujúci do postavenia a slobody daňového subjektu, je potrebné, aby správca dane rešpektoval zásadu minimalizácie zásahov do práv daňových subjektov nielen z hľadiska jednotlivých úkonov vykonávaných voči daňovému subjektu a požadovaných od daňového subjektu, ale aj z hľadiska trvania daňovej kontroly. Táto zásada vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého je správca dane povinný vybaviť každú vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. V opačnom prípade to môže mať vážny dopad na zákonnosť daňovej kontroly.

Daňová kontrola predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Inak povedané, daňová kontrola predstavuje tzv. „prípravné konanie“, ktoré slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím (Pozn.: Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16. decembra 2008).

Keďže ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový subjekt, je ohraničená dĺžka jej trvania zákonnou lehotou. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. To však neznamená, že správca dane má aj naozaj vykonávať daňovú kontrolu jeden rok – jeho povinnosťou je ukončiť daňovú kontrolu čo najskôr, a to bez zbytočných prieťahov, pričom jednoročná lehota predstavuje maximálny limit jej trvania.

V daňovej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, keď správca dane v snahe získať čas navyše vykoná určité zákonom (formálne) prípustné úkony, avšak z materiálneho hľadiska tieto úkony môžu vykazovať účelové a obštrukčné konanie, ktoré sleduje skôr zneužitie daného úkonu ako skutočné dosiahnutie účelu, na ktorý je tento úkon určený (typicky prerušenie daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií).

Začiatok, ukončenie a následky prerušenia daňovej kontroly

Pre posúdenie toho, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. Daňová kontrola môže byť začatá dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole alebo dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Daňová kontrola je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly alebo doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, príp. zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly sa končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (napr., ak daňová kontrola začala 31. 3. 2015 mala skončiť najneskôr do 31. 3. 2016). Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca (napr., ak daňová kontrola začala 29. 2. 2015 mala skončiť najneskôr do 28. 2. 2016). Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Obligatórne bude správca dane prerušovať daňovú kontrolu v prípade, ak má vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Pokiaľ sa začalo konanie o inej skutočnosti alebo ak je potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií, bude na úvahe správcu dane, či daňovú kontrolu preruší.