Zabezpečovacie inštitúty – vzory dokumentov (II.)

K najčastejšie využívaným zabezpečovacím inštitútom v procese správy daní patrí záložné právo, zriadením ktorého správca dane môže zabezpečiť už splatnú daň, t. j. daňový nedoplatok, pohľadávku, ako aj istú daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Podľa novelizovaného znenia § 71 ods. 1 zákona o správe daní s účinnosťou od 1. septembra 2007 môže správca dane zriadiť záložné právo aj k pohľadávke daňového dlžníka. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať, je závislé od vzniku aj od trvania predmetnej pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo má v podstate zabezpečovaciu funkciu spočívajúcu v tom, že založenie zálohu donucuje dlžníka, aby svoj dlh splnil. Tým sa zároveň posilňuje právna pozícia záložného veriteľa, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj vtedy, keď ju dlžník nebude chcieť alebo môcť splniť. Súčasne má funkciu uhradzovaciu, ktorá sa prejavuje v možnosti veriteľa domáhať sa uspokojenia priamo zo zálohu pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená.

 

 

Základným predpokladom na zriadenie záložného práva je okrem vlastníctva zálohu aj jeho prevoditeľnosť, pretože záložné právo sa zásadne realizuje predajom zálohu. Za daňovú pohľadávku možno považovať pohľadávku na dani do lehoty splatnosti priznanú daňovým subjektom alebo vyrubenú správcom dane. Pravdepodobnou daňovou pohľadávkou, ktorá vznikne v budúcnosti, môže byť napríklad sankčný úrok (pozri § 35b zákona o správe daní), ktorý je správca dane povinný vyrubiť z dlžnej sumy daňovému dlžníkovi, ak daň neuhradil v lehote alebo vo výške podľa príslušného hmotnoprávneho zákona. Istou daňovou pohľadávkou je aj daň alebo rozdiel dane, ktorý bol zistený daňovou kontrolou, (pričom správca dane ešte nevydal platobný, resp. dodatočný platobný výmer vo vyrubovacom konaní), ďalej pohľadávka daňového dlžníka (neuhradený, ale uznaný dlh inej osoby voči daňovému dlžníkovi, resp. právny nárok veriteľa na plnenie zo strany dlžníka).

 

Zálohom je pohľadávka patriaca daňovému subjektu, ktorý vo vzťahu k správcovi dane vystupuje ako daňový dlžník, resp. daňový subjekt a zároveň ako veriteľ založenej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý voči správcovi dane vystupuje ako poddlžník. Ak vznikne záložné právo k pohľadávke, automaticky sa vzťahuje aj na dlžné príslušenstvo pohľadávky, ktorým sú úrok, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (pozri § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zákon o správe daní však pre účinnosť záložného práva voči poddlžníkovi vyžaduje, aby bol poddlžník o zriadení záložného práva k pohľadávke písomne vyrozumený.

 

Správca dane vydá rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva. Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon o správe daní vyžaduje v § 30 ods. 2, musí obsahovať aj označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a musí v ňom byť klauzula obmedzujúca dispozičné právo so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. Okrem týchto všeobecných náležitostí musí byť v rozhodnutí uvedené aj rodné číslo, a to vtedy, ak je to potrebné na vykonanie zápisu alebo registrácie podľa osobitného predpisu (napríklad zápisu do katastra nehnuteľností, do registra záložných práv cenných papierov). Správca dane musí v rozhodnutí vymedziť predmet záložného práva tak, aby nedošlo k pochybnostiam (napr. konkretizovať nehnuteľnosť, riadne identifikovať auto a pod.). Pri zabezpečení daňového nedoplatku musí prihliadať na primeranosť hodnoty zálohu vo vzťahu k zabezpečovanej výške daňového nedoplatku tak, aby daňový dlžník nebol vo svojich právach obmedzovaný viac, ako je nevyhnutné. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám daňového dlžníka alebo poddlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi. Len tieto osoby sa môžu proti tomuto rozhodnutiu v lehote do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia odvolať. Odvolanie však nemá odkladný účinok.

 

 

Osobitné registre sú registre, v ktorých sa evidujú určité veci alebo majetkové hodnoty a právne vzťahy k nim vzniknuté vrátane záložných práv (napríklad kataster nehnuteľností v prípade zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť). Podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z. n. p. záložné právo k cenným papierom sa registruje v osobitnej evidencii založených cenných papierov.

 

Vydaniu konečného rozhodnutia o zriadení záložného práva predchádza proces zisťovania majetku. Za tým účelom správca dane je oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby predložil v lehote stanovenej vo výzve súpis svojho majetku. Ak daňový dlžník nevyhovie výzve v plnom rozsahu, resp. v stanovenej lehote, alebo nebude reagovať na výzvu vôbec, podľa § 35 ods. 12 zákona o správe daní správca dane mu môže uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk. O možnosti uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy upovedomí daňového dlžníka vo výzve.

 

Správca dane nemôže zriadiť záložné právo k explicitne vymenovaným veciam – k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby (pozri § 71 zákona o správe daní). Podmienky zrušenia alebo zmeny rozhodnutia o zriadení záložného práva sú upravené v § 71a ods. 2 zákona o správe daní: rozhodnutie o zriadení záložného práva správca dane môže z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník alebo iná osoba daňový nedoplatok zaplatili celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného práva. Podľa § 58 ods. 6 zákona o správe daní správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, aj keď ju nevykonal daňový subjekt a je povinný zaobchádzať s ňou rovnako, akoby ju zaplatil daňový subjekt, pričom nesmie takto prijatú platbu vrátiť. Z toho vyplýva, že aj pri mylne poukázanej platbe na účet iného daňového subjektu správca dane je povinný použiť platbu v poradí, ktoré určuje zákon o správe daní, pričom neskúma, kto poukázal platbu na účet daňového subjektu. O zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový dlžník alebo poddlžník môže podať odvolanie.

 

Nakoľko záložné právo správcu dane v takomto prípade zaniká rozhodnutím správcu dane, bude potrebné vykonať výmaz záložného práva z príslušného registra. Vykoná sa ku dňu uvedenému v žiadosti o výmaz záložného práva, najneskôr ku dňu zániku záložného práva. Pokiaľ záložné právo zaniklo na základe rozhodnutia správcu dane, výmaz záložného práva sa vykoná ku dňu právoplatnosti rozhodnutia uvedeného v žiadosti o výmaz záložného práva.

 

Daňový úrad: ...........................             Číslo: ...........................          Dátum: ..................                               Adresa:

Daňový úrad ................ na základe zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v z. n. p. a podľa § 71 ods. 5 zák