Zabezpečenie dane zrazením preddavkov

Zabezpečenie dane formou zrazenia preddavkov podľa § 44 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je po inštitúte zabezpečenia dane pri zdroji formou zrazenia dane podľa § 43 ZDP, druhým z inštitútov využívaným na vybratie dane hneď pri zdroji vyplácaného príjmu. Rovnako ako vysporiadanie dane jej zrazením aj zabezpečenie dane formou preddavkov podľa § 44 ZDP, svojim charakterom v zásade uspokojivo rieši napr. otázku zabezpečenia predchádzania daňových únikov, a to predovšetkým v prípade vyplácania príjmov do zahraničia, zabezpečenia jednoduchšieho a prehľadnejšieho výberu daní a tiež odbremenenia daňovníka, príjemcu platby, od povinnosti podávania daňového priznania len z titulu poberania takýchto príjmov, ktoré sa vysporiadavajú pri zdroji.

 

Inštitút zabezpečenia dane pri zdroji je teda v SR aplikovaný nielen:

Tieto formy vyberania dane sa podľa ZDP používajú, tak vo vzťahu k subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ako aj k subjektom tuzemským. Spoločným znakom obidvoch foriem je prenesenie zodpovednosti za vyberanie dane na subjekt, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhradu v prospech daňovníka, t. j. na platiteľa dane.

Tuzemský platiteľ dane vrátane stálych prevádzkarní zahraničných osôb umiestnených na území SR je povinný zabezpečiť, resp. zraziť daň daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí v zákonom stanovených prípadoch.

Ustanovenie § 44 ZDP dáva širokú možnosť správcovi dane zabezpečiť daň iným spôsobom ako od daňovníka. Zabezpečenie dane je určitou formou platenia preddavkov na daň z príjmov, používanou najmä vo vzťahu k daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí dosahujú na území SR zdaniteľné príjmy, ale často tu nie sú fyzicky prítomní. V uvedenom prípade je prenesená zodpovednosť za vybratie a odvedenie preddavku na daň z daňovníka na platiteľa príjmu. Je teda nástrojom na zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň a na zaistenie toho, aby si daňovník následne vysporiadal svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania. Platiteľ príjmu, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú daň včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu, čo upravujú odseky 3 až 6 ustanovenia § 44 ZDP, podľa ktorých:

Podľa § 44 ods. 1 ZDP môže správca dane uložiť rozhodnutím právnickým a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov, bez ohľadu na to, či ide o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou, zrážali sumu zodpovedajúcu polovičnej sadzbe dane, t. j. vo výške 9,5% zo sadzby dane uvedenej podľa § 15 ZDP z peňažného plnenia, ako preddavok na daň. Uvedené ustanovenie je takto využiteľné vo všeobecnosti v prípadoch, kedy vzniknú pochybnosti zaplatenia dane zo strany daňovníka. Toto ustanovenie v praxi nie je často využívané.

V praxi sa aplikuje ustanovenie § 44 ods. 2 ZDP, podľa ktorého na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú platitelia príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, povinní zrážať sumu zodpovedajúcu sadzbe dane podľa § 15 z peňažného plnenia, okrem prípadov, keď sa zráža preddavok na daň podľa § 35 ZDP.

V prípade, ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, t. j. v našom prípade ide hlavne o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, je potrebné tiež vychádzať z príslušných článkov zmluvy, a ak je stanovená v tejto zmluve nižšia sadzba dane, je potrebné pri zdanení príjmu použiť túto nižšiu sadzbu dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2007 sa citované ustanovenie ZDP upravuje spôsobom, že z okruhu daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým sa zo zdaniteľných príjmov zráža suma na zabezpečenie dane, sa vylučujú daňovníci uvedení v § 2 písm. t) ZDP. Sú to fyzické alebo právnické osoby, ktoré podliehajú zdaneniu na území tohto členského štátu EÚ z príjmov plynúcich zo zdrojov na území členského štátu EÚ, ako aj zo zdrojov mimo tohto územia, a ktoré na území SR nie sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad č. 1:

Napriek skutočnosti, že ide o príjem, ktorý je na území SR (štát zdroja) zdaniteľný podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy, a aj podľa ZDP, podľa § 44 ods. 2 ZDP účinného od 1. 1. 2007, platiteľ príjmu nezrazí z predmetného príjmu plynúcemu daňovníkovi členského štátu EÚ sumu na zabezpečenie dane.

Uvedený príjem však daňovník musí vysporiadať na území SR podaním daňového priznania, ak ho nemá oslobodený od dane v súlade s § 9 ods. 1 písm. h) ZDP.

***

Ak zo zdaniteľných príjmov nebude zabezpečená daň v prípadoch príjmov vyplácaných daňovníkom s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte EÚ, potom tento daňovník musí vysporiadať svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania, ak mu táto povinnosť vznikla v súlade s § 32 ZDP.

Predmetom zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP, v prípade príjmov plynúcich daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sú príjmy definované v § 16 ZDP ako zdroj príjmov, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani a ani sa z nich nevyberá iný preddavok na daň (závislá činnosť), a to:

Ide len o príjmy plynúce z činnosti v stálej prevádzkarni, ktorá vznikla podľa § 16 ods. 2 ZDP daňovníkovi s bydliskom alebo sídlom v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo o príjmy z činnosti v stálej prevádzkarni vzniknutej tak podľa ustanovenia § 16 ods. 2 ZDP ako aj podľa článkov zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte.

Ak by tento daňovník predložil platiteľovi dane potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 ZDP, resp. by išlo o daňovníkov s bydliskom alebo sídlom na území členského štátu EÚ, platiteľ dane už nemá povinnosť zabezpečovať daň z vyplácaných príjmov tomuto daňovníkovi.

Ak ide o príjem z prenájmu nehnuteľností plynúci daňovníkovi fyzickej osobe mimo daňovníka s bydliskom na území členského štátu EÚ, použije sa na účely výpočtu sumy na zabezpečenie dane zdaniteľný príjem znížený o 40% (v tejto výške od 1. 1. 2006) podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Príklad č. 2:

Chorvátsky daňovník si musí na území SR vysporiadať svoju daňovú povinnosť z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti podaním daňového priznania, kde si započíta ako preddavok na daň už zabezpečenú daň slovenským daňovníkom.

***

S účinnosťou od 1. 1. 2007 sa zákonom č. 688/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. vyňali príjmy z prenájmu hnuteľných vecí zo zabezpečenia dane v súlade s § 44 ZDP tým, že sa zadefinovali ako príjem zdaňovaný zrážkovou daňou podľa  § 43 ods. 3 písm. k) ZDP. Ide však len o operatívny prenájom hnuteľných vecí.

Majetok obstarávaný formou finančného prenájmu s účinnosťou od 15. 12. 2005 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. o) ZDP sa nepovažuje za nájomné (finančná prirážka) dohodnuté pri finančnom prenájme, ale za úrok. Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu, že finančný prenájmom je formou obstarania hmotného majetku, pričom lízingová spoločnosť poskytuje nájomcovi finančné prostriedky (úver) na obstaranie hmotného majetku. Táto platba už od 15. 12. 2005 nespadala pod zabezpečenie dane, ale uplatňovala sa na takéto platby daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP, pričom išlo o príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 ZDP. Za predpokladu, že príjem sa vypláca do štátu, s ktorým je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, potom sa aplikuje na zdanenie tohto príjmu Čl. 11 – Úroky.

Ide však skutočne len o tú časť platby zahraničnej lízingovej spoločnosti, ktorá je finančnou prirážkou, teda úrokom plateným navyše od obstarávacej ceny prenajatého majetku. Samotná cena majetku teda obstarávacia cena predávaného hmotného majetku formou finančného prenájmu od zahraničnej lízingovej spoločnosti nie je všeobecne zdaniteľným príjmom na území SR, nakoľko ide o predaj tovaru, hnuteľného majetku, ktorý sa na území SR nezdaňuje. Tento sa na území SR môže zdaniť len v prípade, ak zahraničná leasingová spoločnosť má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, cez ktorú tento majetok predáva formou finančného prenájmu.

Znova však platí, že v prípade, ak ide o zahraničnú lízingovú spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte EÚ, z takto vyplácaného príjmu platiteľ dane nezabezpečuje daň, resp., ak by išlo o daňovníka so sídlom v nečlenskom štáte a tento by platiteľovi dane preukázal, že platí preddavky podľa príslušných ustanovení ZDP, platiteľ dane ani v tomto prípade nemusí zabezpečovať daň z vyplácaného príjmu.

Novelou ZDP č. 534/2005 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa doplnilo s