Whistleblowing po novom od 1. marca 2019

Zákon č. 307/2014 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2014 a v tom čase predstavoval nový nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerov. Aplikačná prax však odhalila slabé miesta právnej úpravy, ktorú zaviedol práve zákon č. 307/2014 Z. z.

Nový zákon o whistleblowingu reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a jeho cieľom je prehĺbiť a zefektívniť právnu ochranu poskytovanú whistleblowerom, a to napr.:

• zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude predovšetkým poskytovať ochranu oznamovateľom, a to namiesto inšpektorátov práce, ktoré ju poskytovali podľa zákona č. 307/2014 Z. z.,
• rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb,
• ustanovením kvalitatívnych kritérií odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy postavenia zodpovednej osoby u zamestnávateľa vrátane zvýšenia jej ochrany, a tým aj posilnenia jej nezávislosti v rámci štruktúry zamestnávateľa,
• zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo, ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na zmeny, ktoré zamestnávateľom z predmetnej novej úpravy whistleblowingu vyplývajú.

Povinný subjekt – zamestnávateľ

Povinnosti v súvislosti s § 10 zákona o whistleblowingu sa vzťahujú na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov.

Ustanovenie § 2 písm. e) zákona o whistleblowingu definuje zamestnávateľa ako osobu, ktorá zamestnáva najmenej jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Zákon o whistleblowingu nedefinuje pojem pracovnoprávny vzťah.

Pracovnoprávnym vzťahom je v zmysle ust. § 1 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) nielen vzťah založený pracovnou zmluvou, ale aj vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý je založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce).

Podľa uvedeného sa zákon o whistleblowingu vzťahuje aj na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov v pracovnom pomere alebo tzv. „dohodárov“.

Povinnosti zamestnávateľov podľa zákona o whistleblowingu

Zákon o whistleblowingu zakotvuje zamestnávateľom s najmenej 50 zamestnancami povinnosť vytvoriť vnútorný systém preverovania oznámení (podľa zákona č. 307/2014 Z. z. to išlo o vnútorný systém vybavovania podnetov).

Oznámením sa v zmysle ust. § 2 písm. b) zákona o whistleblowingu rozumie „uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti“.

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o whistleblowingu je závažnou protispoločenskou činnosťou:

1. trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až § 263 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „Trestný zákon“), trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov podľa § 326 až § 327a Trestného zákona alebo trestné činy korupcie podľa § 328 až § 336b Trestného zákona,
2. trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,