Vznik škody pri povodniach z hľadiska účtovníctva a dane z príjmov

Povodne a záplavy v poslednom období vytvárali na Slovensku katastrofické scenáre. Tento prírodný živel zasiahol v nemalej miere aj podnikateľov, na majetku ktorých napáchal značné škody. Povodeň alebo záplava je presne zadefinovaná v každej poistnej zmluve. Je jedno, či záplava vznikla vyliatím sa vôd z rieky alebo nadmerným množstvom spadnutých atmosférických zrážok, podstatné je, že voda zaplavila väčšie územné celky, kde vytvorila súvislú vodnú plochu, ktorá v danom mieste určitú dobu stojí alebo prúdi.

Povodňová škoda je definovaná v zákone č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami ako škoda, ktorú spôsobila povodeň:

1. štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe:
   • na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity,
   • na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity, ak škodu zapríčinilo zaplavenie chráneného územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu spôsobené dlhotrvajúcim vysokým vodným stavom vo vodnom toku,

2. správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, ktorému bola prevedená správa podľa osobitného predpisu, alebo vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vodnej stavby, ktorá sa nachádza na vodnom toku alebo na povodňou zaplavenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity,
3. správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na neupravenom vodnom toku počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity alebo
4. správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na vodnej stavbe alebo na neupravenom vodnom toku, ak povodňovú škodu spôsobilo náhle vyliatie vody z koryta vodného toku alebo náhly návrat vyliatej vody naspäť do koryta.

Povodňová škoda na stavbe sa na účely tohto zákona uznáva, len ak má stavba v čase výskytu povodne právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu podľa § 55 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p.

Škody v účtovníctve

Pojem „škoda“ patrí medzi základné pojmy slovenského súkromného práva. Z hľadiska právneho sa za škodu považuje majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom a môže byť napraviteľná jedine poskytnutím iného majetkového plnenia (poistnou náhradou). Škody spôsobené podnikateľskému subjektu povodňami a záplavami, t. j. okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť konkrétnej osoby, sa považujú za tzv. nezavinené škody.

Škody, príp. zmarené investície, spôsobené povodňami je teda z účtovného pohľadu potrebné považovať za mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky, ktorý vzniká ako neželaný mimoriadny jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti. Pri každej škode je pritom pre účely účtovníctva dôležité preveriť, či je škoda krytá poistením, a teda či vznikla v konkrétnom prípade poistná udalosť.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v rámci § 26 ods. 6 definuje pojem „škoda“ ako neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. Pod pojmom „fyzické znehodnotenie“ je potrebné chápať výlučne neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. V zmysle tejto charakteristiky sa za škodu nepovažuje také poškodenie majetku, ktoré je možné odstrániť opravou. Náklady vznikajúce z titulu odstraňovania poškodenia majetku, t. j. v dôsledku opráv, nie sú škodou, ale nákladmi na opravy. To znamená, že ak ide o poškodenie alebo znehodnotenie, ktoré nemá za následok vyradenie majetku, ale poškodený majetok sa opravou uvedie do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, vzniká účtovný prípad až vykonaním opravy.

Spoločnosť o uvedenej skutočnosti nebude účtovať na účte 549 – Manká a škody ako o škode, ale na účte 511 – Opravy a udržiavanie. Náhradu opravy je potrebné účtovať do výnosov tej činnosti, v ktorej sú zaúčtované náklady na opravu. Z tohto dôvodu je nutné v zmysle § 55 ods. 9 písm. a) opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) účtovať o náhrade, ktorá je poskytovaná na opravu poškodeného majetku, na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. O spoluúčasti podľa poistnej zmluvy sa samostatne neúčtuje, nakoľko spoluúčasť iba znižuje výšku náhrady priznanej poisťovňou. Účtovať o poškodenej nehnuteľnosti, jej následnej oprave a poistnom plnení od poisťovne je teda potrebné nasledovne: