Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Význam a kritériá prevádzkarne pre účely dane z pridanej hodnoty

Rubrika: Daň z pridanej hodnoty

Pojem prevádzkareň z pohľadu dane z pridanej hodnoty nie je možné stotožniť s pojmom stála prevádzkareň, ktorý poznáme z oblasti dane z príjmov. Hoci oba pojmy na prvý pohľad (a v slovenčine najmä etymologicky) súvisia, ich význam je v mnohých dôležitých detailoch diametrálne odlišný.

 

Pri skúmaní pojmu prevádzkarne z pohľadu dane z pridanej hodnoty chceme hneď na úvod zdôrazniť, že tento pojem nie je možné stotožniť s pojmom stála prevádzkareň, ktorý poznáme z oblasti dane z príjmov. Hoci oba pojmy na prvý pohľad (a v slovenčine najmä etymologicky) súvisia, ich význam je v mnohých dôležitých detailoch diametrálne odlišný.

Pri porovnávaní oboch pojmov narazíme na problém už pri hľadaní ich definície. Keďže oba zo svojej podstaty majú medzinárodný rozmer, je prirodzené, že sa ich v prvom kroku snažíme nájsť v medzinárodných právnych normách. Kým definíciu stálej prevádzkarne nájdeme, okrem nášho zákona, predovšetkým v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, pri hľadaní definície prevádzkarne v relevantnej medzinárodnej úprave, menovite v európskej smernici upravujúcej daň z pridanej hodnoty (DPH). (Pozn.: Smernica Rady č. 2006/112/ES ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ), takí úspešní nebudeme. Pojem prevádzkarne bol do európskej smernice zavedený a následne prebratý do legislatív jednotlivých členských štátov, avšak konkrétny obsah (definíciu) mu vtlačila až početná judikatúra Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“). Legislatívy jednotlivých členských štátov definíciu DPH prevádzkarne spravidla obsahujú, avšak vzhľadom na neobvykle veľkú voľnosť, ktorú dáva inak prísne harmonizovaná DPH, sa tieto definície nie vždy zhodujú.

Pojem prevádzkareň je v slovenskom právnom poriadku ešte definovaný aj v Obchodnom zákonníku. (Pozn.: Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení sa prevádzkarňou rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.) Tento pojem je však definovaný len pre účely obchodno-právne a z pohľadu daňového práva je irelevantný.

Otázka, prečo je pojem DPH prevádzkarne taký dôležitý súvisí s určením, či bude príslušná osoba chápaná ako tuzemská alebo zahraničná. To môže mať vplyv jednak na určenie miesta dodania (v konečnom dôsledku rozhodujúce pre určenie štátu, ktorý bude mať právo na zdanenie danej transakcie) a jednak na skutočnosť, kto má povinnosť platiť daň (dodávateľ alebo príjemca na základe samozdanenia). V ďalšej časti sa zameriame na najvýznamnejšie rozhodnutia ESD týkajúce sa DPH prevádzkarne, slovenskú právnu úpravu DPH prevádzkarne a prístup našej daňovej správy.

Judikatúra ESD

ESD ako súdny orgán oprávnený interpretovať komunitárne právo sa zaoberal problematikou prevádzkarne pre účely DPH vo viacerých svojich rozhodnutiach, na základe ktorých definícia prevádzkarne zaznamenala určitý vývoj. V ďalšej časti sa zameriame na najvýznamnejšie rozhodnutia ESD, na základe ktorých sa postupne vykryštalizovali kritériá, ktoré determinujú definíciu DPH prevádzkarne.

V rozhodnutí C-168/84 Gunter Berkholz sa súd zaoberal prípadom pána Berkholza, ktorý inštaloval a prevádzkoval hracie automaty prevažne v podnikoch v Nemecku ale aj na palubách trajektových lodí plaviacich sa v medzinárodných vodách. Zamestnanci spoločnosti p. Berkholza vykonávali v pravidelných intervaloch na automatoch udržiavací servis, príp. ich výmenu, bez toho, aby bol na lodiach tento personál prítomný permanentne. Súd dospel k záveru, že inštalácia, prevádzkovanie a údržba hracích automatov na palubách lodí plaviacich sa v medzinárodných vodách môže založiť prevádzkareň iba ak zariadenie predstavuje stálu prítomnosť tak materiálnych ako aj personálnych zdrojov, potrebných pre poskytovanie predmetných služieb.

V prípade C-231/94 Faaborg-Gelting Linien spoločnosť Faaborg so sídlom v Dánsku zabezpečovala stravovanie na spotrebu na palubách lodí premávajúcich medzi Dánskom a Nemeckom. Súd v rozhodnutí uviedol, že miesto, kde je dodávateľ usadený, sa primárne viaže k sídlu dodávateľa pričom iné usadenie (prevádzkareň) je potrebné vziať do úvahy len v prípade, ak by väzba na sídlo neviedla k daňovo zmysluplnému riešeniu alebo by mala za následok konflikt s iným členským štátom. Súd v podstate potvrdil závery vo veci Berkholz, keď konštatoval, že spoločnosť nemôže poskytovať služby z prevádzkarne (inej ako je sídlo spoločnosti) v prípad

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály