Využívanie obchodného majetku v súvislosti s podnikaním fyzickej osoby v nadväznosti na uplatňovanie daňových výdavkov

V praxi podnikateľské subjekty vyžívajú vlastný majetok dvoma spôsobmi:

1. ako osobný majetok využívaný v súvislosti s podnikaním,
2. ako obchodný majetok.

V nadväznosti na uvedenú skutočnosť sa oboznámime s niektorými aspektmi obchodného majetku u daňovníka s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti:

• uplatňovaním daňových výdavkov,
• zdaňovaním príjmov z predaja obchodného majetku,
• s postupom preradenia obchodného majetku do osobného užívania a naopak a pod.

Podmienky uplatnenia daňového výdavku v súvislosti s podnikaním sú ustanovené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Daňový výdavok je definovaný ako výdavok (náklad):

• na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
• preukázateľne vynaložený daňovníkom,
• zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka
• alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo § 6 ods. 14 ZDP.

Súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov sa posudzuje podľa toho, či bude daňovníkovi plynúť príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe vynaloženého výdavku v tomto zdaňovacom období alebo v budúcich obdobiach.

Preukázateľnosť vynaloženého výdavku sa posudzuje podľa toho, či daňový výdavok skutočne nastal (napr. došlo k platbe, prijímateľ výdavku skutočne existuje a pod.).

Zaúčtovanie v účtovníctve daňovníka sa posudzuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), evidencia daňovníka podľa § 6 ods. 14 ZDP.

Príklad č. 1:
Podnikateľ si do daňových výdavkov zaúčtoval doklad o dodávke služby.

Pri kontrole správca dane zistil, že predmetná suma uvedená na doklade nebola zaplatená ani v hotovosti, ani prevodom z účtu. Uvedenú sumu vylúči z daňových výdavkov.

***

Príklad č. 2:
V prípade, že správca dane vylúči z daňových výdavkov výdavky, ktoré sú zaúčtované v účtovníctve, ale nie sú daňovouznateľnými výdavkami z pohľadu ZDP, správca dane nebude daňovníka sankcionovať (nie je to možné z pohľadu zákona o účtovníctve). Daňovník si môže do účtovníctva zaúčtovať aj výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami

Živnostník pri daňovej kontrole predloží správcovi dane dodatočne doklady, ktoré mu účtovníčka „zabudla zaúčtovať“.

Správca dane uvedené doklady pri výpočte daňovej povinnosti nezohľadní, nakoľko nebola splnená podmienka ustanovená v § 2 písm. i) ZDP a doklady neboli zúčtované v účtovníctve daňovníka, ktoré ku kontrole predložil.

***

V § 19 ZDP sú taxatívne uvedené niektoré druhy daňových výdavkov a v § 21 niektoré druhy nedaňových výdavkov.

ZDP v § 19 ustanovuje, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje:

1. osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu,
2. tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone (napr. zostatková cena vyradeného hmotného majetku v dôsledku škody, daňové odpisy a pod.),
3. tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Daňovými výdavkami nie sú v zmysle § 21 ZDP výdavky:

• ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o nich daňovník účtoval,
• ktoré neboli zaúčtované v účtovníctve daňovníka,
• ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Ďalej daňovými výdavkami nie sú výdavky na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku, hmotného a nehmotného majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania.

Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nie sú daňovými výdavkami v čase obstarania majetku, ale premietnu sa do základu dane prostredníctvom odpisov.

Výdavky, ktoré sa nepovažujú za výdavky súvisiace s obstaraním hmotného majetku sú napr.:

• penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,
• náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,
• náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,
• náklady na biologickú rekultiváciu,
• náklady súvisiace s prípravou a zabezpečovaním výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstaraného hmotného majetku do užívania,
• náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku,
• kurzové rozdiely,
• úroky,
• splátky úverov súvisiace s obstaraním majetku,
• splátky dohodnutej kúpnej ceny majetku.

Predmetné výdavky sú priamymi daňovými výdavkami.

Daňovými výdavkami nie sú ani výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky na osobnú potrebu daňovníka, vrátane výdavkov na ochranu osoby daňovníka a jeho blízkych osôb, na ochranu majetku, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku jeho blízkych osôb.

V nasledujúcom texte si bližšie objasníme možnosť uplatnenia výdavkov súvisiacich s používaním hmotného majetku, napr. bytu, domu inej nehnuteľnosti ale aj napr. automobilu alebo telefónu na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Podnikateľ si často kladie otázku, či je možné majetok zakúpiť ako fyzická osoba na rodné číslo alebo je podmienkou využívania majetku na podnikanie jeho zakúpenie na DIČ (často používaný pojem „na firmu“).

Z pohľadu ZDP je nepodstatné, akým spôsobom daňovník zakúpil hmotný majetok, či ako fyzická osoba občan alebo ako podnikateľ. Podstatné je, či daňovník majetok zahrnul do obchodného majetku.

ZDP upravuje možnosť uplatnenia daňového výdavku rôznymi spôsobmi len u motorových vozidiel. Ak sa pri podnikaní využíva vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, daňovník postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Ak používa motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, postupuje v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Bližšie sa problematike venujem v nasledujúcom texte.

Pri nehnuteľnostiach, napr. dome, byte používanom na podnikanie je možné uplatniť niektoré daňové výdavky súvisiace s nehnuteľnosťou, len ak je nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku.

Pojem obchodný majetok

Obchodný zákonník definuje v § 5 podnik, pričom podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

V § 6 Obchodného zákonníka sa obchodným majetkom na účely tohto zákona rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie. Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

Podľa Obchodného zákonníka sa definícia vzťahuje len na príjmy z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti, nevzťahuje sa na prenájom.

Pre účely dane z príjmov je obchodný majetok definovaný § 2 písm. m) ZDP podobne ako v § 6 Obchodného zákonníka. Podľa Obchodného zákonníka sa definícia vzťahuje len na príjmy z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti, nevzťahuje sa na prenájom. ZDP definuje obchodný majetok ako súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt [pozn.: vecami rozumieme veci v právnom zmysle. Pohľadávkami rozumieme právo veriteľa na plnenie od dlžníka, ktoré vzniká na základe záväzkového právneho vzťahu (§ 488 Občianskeho zákonníka). Pod inými právami rozumieme napr., právo z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva. Peniazmi oceniteľné iné hodnoty sú iné majetkové hodnoty, ktoré možno oceniť peniazmi, napr., obchodný podiel, spoluvlastnícky podiel a pod.]:

• Ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby.

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvo je možné nadobudnúť v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka kúpou, darovaním alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak ide o zmluvný prevod, vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade zmluvy o prevode bytu