Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Vysporiadanie daňovej povinnosti študenta za rok 2021

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe

Ak študent dovŕši 15 rokov veku a skončí povinnú školskú dochádzku, môže zárobkovú činnosť vykonávať ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Príjem z pracovnoprávneho vzťahu študenta je príjmom zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu. Ak študent dosiahne plnoletosť, môže zárobkovú činnosť vykonávať ako podnikateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Dosiahnutý príjem je príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a je predmetom dane z príjmu.

Štatút žiaka strednej školy a študenta vysokej školy upravujú rôzne právne predpisy odlišne. Podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy. Žiakom prestáva byť aj žiak, ktorý zanechá štúdium, ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku alebo žiak, ktorý je zo štúdia vylúčený. Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
Podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí zanechaním, neskončením v určenom termíne, vylúčením zo štúdia alebo zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu.
Zárobková činnosť je vo všeobecnosti:
-
činnosť fyzickej osoby zamestnanca v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"),
-
činnosť fyzickej osoby podnikateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Špecificky zárobkovú činnosť definuje zákon o sociálnom poistení a zákon o zdravotnom poistení na účely vymedzenia štatútu zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, a vymeriavacieho základu pre platenie poistného z príjmu zo zárobkovej činnosti.
Študent dennej formy štúdia, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť je podľa zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. považovaný za nezaopatrené dieťa, a to až do dovŕšenia veku 25 rokov alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa. Rodič študenta, resp. iná oprávnená osoba má pri splnení podmienok aj za obdobie vykonávania zárobkovej činnosti študenta nárok na prídavky na dieťa aj nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP, až kým študent nedosiahne vek 25 rokov alebo neskončí školu.
Študent - zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu
Podľa § 11 ods. 2 Zákonníka prácespôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec vzniká dňom, kedy fyzická osoba
dovŕši vek 15 rokov
. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. To znamená, že fyzická osoba nemôže začať vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu skôr ako skončí povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádza sa končí uplynutím 31. 8. školského roka, v ktorom žiak absolvoval desiaty rok školskej dochádzky alebo najneskôr uplynutím 31. 8. školského roku, v ktorom žiak dovŕšil vek 16 rokov. Zamestnávateľ môže s takouto fyzickou osobou dohodnúť ako deň nástupu do práce najskôr deň 1. 9. nasledujúceho školského roka. Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce zakázaná. Výnimku na žiadosť zamestnávateľa môže povoliť príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva na výkon prác, ktoré neohrozujú zdravie, bezpečnosť a školskú dochádzku a to len pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach a reklamných činnostiach.
Zákonník práce pojem študent nedefinuje. V § 40 ods. 3definuje pojem
mladistvý zamestnanec,
ktorým je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Za mladistvého zamestnanca sa teda považuje fyzická osoba vo veku od 15 do 18 rokov, t.j. v období od dosiahnutia pracovnoprávnej spôsobilosti do dosiahnutia plnoletosti. Zákonník práce v súvislosti so zamestnávaním mladistvých zamestnancov osobitne upravuje práva a povinnosti v predzmluvných vzťahoch a pracovné podmienky mladistvých zamestnancov.
Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a študentom
vzniká na základe pracovnej zmluvy v súlade s ustanoveniami druhej časti Zákonníka práce. Študent môže so zamestnávateľom uzatvoriť
dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V prípade študentov
platenie poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie
závisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Ak študent počas štúdia vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, na účely sociálneho a zdravotného poistenia sa považuje za zamestnanca a je povinný platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Postavenie zamestnanca má aj vtedy, ak činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, oproti ostatným fyzickým osobám v takomto pracovnoprávnom vzťahu nemá žiadne úľavy. Ak činnosť vykonáva na základe dohody o brigádnickej práci študentov, na účely zdravotného poistenia je z kategórie zamestnancov vylúčený a poistné na zdravotné poistenie neplatí, a na účely sociálneho poistenia je zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia. Za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia sa nepovažuje, ak určí dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem bude 200 €.
Príjem z pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP
príjmom zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu
. Preddavok na daň z príjmu vyberá zamestnávateľ ako platiteľ dane zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených študentovi za kalendárny mesiac, znížený o:
-
sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
-
sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t.j. v roku 2021 o sumu 375,95 €.
Študenti, rovnako ako ostatní zamestnanci, majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a aj na uplatnenie daňového bonusu, ak spĺňajú podmienky uvedené v § 33 ZDP. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie môžu podať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu na vyživované dieťa v priebehu zdaňovacieho obdobia študent preukazuje podaním
Vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP
. Vyhlásenie môže zamestnávateľovi doručiť v listinnej podobe alebo elektronicky, ak sa tom dohodli. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo na priznanie daňového bonusu, študent je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.
Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či študent má alebo nemá podané vyhlásenie:
-
v prípade, že má podané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,
-
v prípade, že nemá podané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Preddavok na daň
zo zdaniteľnej mzdy je:
-
19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2021 19 % zo sumy do 3 165,16 €,
-
a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2021 zo sumy do 3 165,16 € 19 % a zo sumy od 3 165,17 € 25 %.
Študent - samostatne zárobkovo činná osoba
Za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) sa vo všeobecnosti považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Rozhodujúcim kritériom pre začatie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti je dosiahnutie plnoletosti. Vek 18 rokov môžu dosiahnuť už študenti na strednej škole. Podnikať ako fyzické osoby môžu študenti stredných škôl a vysokých škôl a to bez akýchkoľvek obmedzení.
V súvislosti s platením
poistného na zdravotné poistenie študenta SZČO
je potrebné rozlišovať, či ide o študenta strednej školy, vysokej školy, koľko má rokov, aký stupeň vzdelania dosiahol a či je študentom denného alebo externého štúdia. Zároveň je dôležité, kto je platiteľom poistného (zamestnanec, SZČO, štát, samoplatiteľ) a tiež či dochádza k súbehu viacerých platiteľov poistného. Aj študenti, ktorí podnikajú sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie, ale nie vždy sú povinní platiť preddavky na zdravotné poistenie v priebehu kalendárneho roka.
Ak študent, ktorý je poistencom štátu a súčasne aj SZČO, dochádza u neho k súbehu platiteľov poistného. Pri platení preddavkov na zdravotné poistenie je študent, ktorý je poistencom štátu a zároveň je aj SZČO zvýhodnený oproti iným SZČO. Podľa § 13 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v z. n. p. (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení") sa na neho totiž nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného. Znamená to, že študent v prvom roku podnikania môže platiť preddavky v nižšej sume ako z minimálneho vymeriavacieho základu alebo preddavky nemusí platiť vôbec. V ďalších rokoch podnikania bude preddavky platiť na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia v závislosti od skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu.
Študenti, ktorí nie sú poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení (napr. študenti, ktorí dovŕšili 26 rokov veku a študujú externe, študenti, ktorí dovŕšili 30 rokov veku a študujú dennou formou štúdia, externí doktorandi) a ktorí sú súčasne zamestnancami, a začnú podnikať alebo vykonávať inú samostatnú
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály