Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Vysporiadanie daňovej povinnosti daňovníkov zamestnaných v Českej republike a v Rakúsku

Rubrika: Daň z príjmov

K najčastejšie riešeným problémom v súčasnej daňovej praxi v oblasti medzinárodného zdaňovania je otázka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Jednými z najpreferovanejších štátov na zamestnanie v zahraničí pre občanov SR sú, samozrejme, susedné štáty, hlavne Rakúsko a ČR. V SR zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) ako hmotnoprávny predpis a nemenej dôležitý zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako procesnoprávny predpis.


najčastejšie riešeným problémom v súčasnej daňovej praxi v oblasti medzinárodného zdaňovania je otázka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Jednými z najpreferovanejších štátov na zamestnanie v zahraničí pre občanov SR sú, samozrejme, susedné štáty, hlavne Rakúsko a ČR.

V SR zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) ako hmotnoprávny predpis a nemenej dôležitý zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako procesnoprávny predpis.

Ustanovenie § 1 ods. 2 ZDP určuje, že medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (vyhlásená v Zbierke zákonov), má prednosť pred týmto zákonom, čiže má vyššiu právnu silu (nadradené postavenie) nad ZDP. Netreba však zabúdať, že medzinárodné zmluvy, v našom prípade zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, nesmú sprísniť daňový zákon, iba ho modifikujú. Medzi SR a ČR je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2004. S Rakúskou republikou má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uverejnenú v Zbierke zákonov pod č. 48/1979 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1980.

Zdanenie príjmov zo závislej činnosti

Pri posudzovaní, ktorý štát má právo zdaniť príjem daňovníka zo závislej činnosti a akým spôsobom, vychádza sa predovšetkým zo zmluvy. Postup pri určení štátu oprávneného zdaňovať príjmy zo závislej činnosti, je ustanovený v Čl. 14 zmluvy s Českou republikou a v Čl. 15 zmluvy s Rakúskom.

Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti stanovuje, že platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania (s výnimkou miezd členov orgánov spoločností, dôchodkov, miezd a dôchodkov súvisiacich so štátnymi službami, ktoré sú riešené príslušnými článkami), podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, príjem poberaný zo zamestnania je zdaňovaný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu činnosti (zdroja), teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť.Výraz „môže byť zdanený“ v žiadnom prípade neznamená pre daňovníka možnosť vybrať si štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený, ale umožňuje (dáva právo) krajinám výkonu činnosti predmetný príjem zdaniť. Či sa toto pravidlo využije a do akej miery, závisí len od vnútroštátneho daňového práva toho-ktorého štátu.

Vykonávanie závislej činnosti  v ČR a v Rakúsku

Ak je závislá činnosť daňovníka vykonávaná v ČR alebo v Rakúsku, môžu nastať prípady:

  1. príjem je zdaniteľný na území týchto štátov, alebo
  2. príjem nie je zdaniteľný na území týchto štátov.

A. Príjem daňovníka zo závislej činnosti je zdaniteľný na území ČR a v Rakúsku za podmienok, že:

  • daňovník – slovenský rezident je zamestnaný na území týchto štátov a doba výkonu jeho práce počas jedného obdobia alebo viacerých období presahuje v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku (do výpočtu 183 dní sa započítavajú všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodov a odchodov a dni strávené mimo štátu výkonu zamestnania, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnaním príjemcu v tomto štáte, po uplynutí ktorých sa pokračovalo v činnosti na území tohto štátu), alebo
  • odmeny sú vyplácané zamestnávateľmi so sídlom alebo bydliskom na území týchto štátov alebo v mene týchto zamestnávateľov (výraz zamestnávateľ označuje osobu, ktorá má právo na vykonanú prácu a nesie zodpovednosť a riziko spojené s výkonom práce, nejde teda len o vyplácanie odmien, ale o skutočného zamestnávateľa), alebo
  • odmeny daňovníka slovenského rezidenta idú na ťarchu stálej prevádzkarne slovenského zamestnávateľa umiestnenej v ČR alebo v Rakúsku (činnosť daňovníka je prisúditeľná stálej prevádzkarni).

Príjem dosiahnutý rezidentmi SR zo závislej činnosti vykonávanej v ČR bude v tomto prípade zdaniteľný v ČR zo zdrojov na území ČR podľa daňových predpisov ČR a príjem dosiahnutý zo závislej činnosti vykonávanej v Rakúsku bude zdaniteľný v Rakúsku zo zdrojov dosiahnutých na tomto území podľa vnútroštátnych predpisov platných na území Rakúska.

Nakoľko však daňovník je rezidentom SR, bude podliehať daňovej povinnosti na území SR z celosvetových príjmov a teda aj z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Daňovník bude v tomto prípade podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP. Daňové priznanie (DP) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % zo sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZDP, čo je základná nezdaniteľná časť vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Pre rok 2004 je suma životného minima k 1. 1. 2004 vo výške 4 210 Sk, teda nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je pre rok 2004 suma 80 832 Sk (19,2 x 4 210 Sk). DP za rok 2004 bude povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie 40 416 Sk.

Do sumy zodpovedajúcej 50 % zo základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP) a jej zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka, alebo daňovník si neuplatní postup, pri ktorom daň vybranú zrážkou si odpočíta od svojej daňovej povinnosti v DP ako už zaplatený preddavok na daň.

DP za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, presahujúce 50 % zo základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka (40 416 Sk) a plynú zo zdrojov v zahraničí [§ 32 ods. 2 písm. b) ZDP].

To znamená, že aj v prípade, ak daňovník poberá len príjmy zo závislej činnosti a len od jedného zamestnávateľa, ale plynú mu zo zdrojov v zahraničí, pričom presahujú 50 % zo základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka, je povinný podať DP na území SR z týchto príjmov, resp. aj z ostatných príjmov, ktoré dosiahol v zdaňovacom období.

Aby príjem daňovníka nebol zdanený dvakrát, t. j. v zahraničí aj na území SR, má možnosť využiť metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia tohto príjmu.

Podľa § 45 ZDP, ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa podľa tejto zmluvy. Spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia ustanovuje Čl. 22 zmluvy s Českou republikou a Čl. 23 zmluvy s Rakúskom.

Podľa Čl. 22 zmluvy s ČR, ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy, ktoré môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, štát rezidencie umožní znížiť daň z príjmov rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v druhom štáte (v štáte zdroja – výkonu činnosti, v našom prípade v ČR). Suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nepresiahne časť dane z príjmov vypočítanej pred jej znížením pomerne pripadajúcej na príjmy, ktoré si môže zdaniť v tomto druhom štáte. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si započíta daň zaplatenú v ČR na úhradu svojej celosvetovej daňovej povinnosti v DP. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa ZDP najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely zápočtu dane sa rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 ZDP. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Započítať možno iba daň na základe potvrdenia o zaplatení dane na území ČR z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa Čl. 23 zmluvy s Rakúskom príjmy pochádzajúce z Rakúskej republiky, s výnimkou príjmov vymedzených v článkoch týkajúcich sa dividend, licenčných poplatkov, tantiém, umelcov a športovcov (Čl. 10, 12, 16 a 17), ktoré sa môžu zdaniť podľa tejto zmluvy v Rakúskej republike, v SR sa vynímajú zo zdanenia. SR však môže pri určení dane z ostatného príjmu tejto osoby použiť sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby príslušné príjmy neboli zo zdanenia vyňaté. Podľa § 45 ZDP, ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 ZDP.

Súčasťou podaného DP je tiež potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň vystavené zahraničným zamestnávateľom. V prípade pochybností správca dane je oprávnený požadovať potvrdenie o zaplatení dane v zahraničí v štáte výkonu činnosti vystavené zahraničnou štátnou správou.

Podľa § 31 ods. 2 ZDP, ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije priemerný kurz vyhlásený NBS za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály