Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vyradenie nevymožiteľnej pohľadávky za služby z hľadiska dane z príjmov a DPH
Dátum: Rubrika: Problémy z praxe
Od roku 2021 je možné získať späť už odvedenú daň z pridanej hodnoty (DPH) z pohľadávky, ktorú odberateľ neuhradil. Táto možnosť sa týka aj starších pohľadávok – teda dodávok a odberateľských faktúr spred roka 2021. Pravidlá pre opravu DPH (a základu DPH) z nevymožiteľných pohľadávok sú v niektorých bodoch podobné pravidlám pre daňový odpis samotnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov pri jej definitívnom vyradení z účtovníctva a upustení od jej vymáhania. V článku si porovnáme pravidlá pre oba režimy vrátane niekoľkých príkladov z praxe.
Obchodná spoločnosť a upustenie od vymáhania rôznorodých pohľadávok - príklad
Obchodná spoločnosť XYZ, s. r. o., zaoberajúca sa poskytovaním reklamných služieb, eviduje vo svojom účtovníctve tieto pohľadávky z obchodného styku, ktoré budú s najvyššou pravdepodobnosťou neuhradené a plánuje ich preto vyradiť z účtovníctva/majetku s maximálnym možným priaznivým dopadom na daň z príjmov a DPH:
-
Faktúra za služby spoločnosti A v sume 200 € + DPH v sume 40 €, dátum vystavenia 2.12.2018, dátum dodania 30.11.2018, dátum splatnosti 15.12.2018. Spoločnosť A je zdravá a existujúca, nie je v konkurze, reštrukturalizácii ani exekúcii, no na viacnásobné upomienky nereaguje.
-
Faktúra za služby voči rovnakej spoločnosti A v sume 300 € + DPH v sume 60 €, dátum vystavenia 3.1.2019, dátum dodania 31.12.2018, dátum splatnosti 15.1.2019.
-
Faktúry za služby spoločnosti B v sume 4 000 € + DPH v sume 800 €, dátum vystavenia 11.3.2020, dátum dodania 10.3.2020, dátum splatnosti 25.3.2020. Na spoločnosť B bol začiatkom roka 2021 vyhlásený konkurz, no dňa 20.11.2021 bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku.
Odpis nevymožiteľnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov
Pohľadávku obchodnej spoločnosti, vzťahujúcu sa k už uskutočnenej dodávke tovaru alebo služby a podloženú účtovný dokladom s náležitosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"), ktorú odberateľ v plnej alebo čiastočnej sume neuhradil, je možné odpísať ako daňový výdavok (znižujúci základ dane) za splnenia niekoľkých podmienok a testov. Dodávateľ totiž pôvodne vyfakturovaný výnos zahrnul podľa podvojného účtovníctva [ako východiska pre stanovenie základu dane z príjmov - § 17 ods. 1 písm. b)] do základu dane a v praxi teda často zdanil daňou z príjmov v sadzbe príslušného roka. Je teda v jeho záujme vykompenzovať už odvedenú daň z doteraz neuhradenej dodávky a získať ju v podstate späť, a to uplatnením sumy pohľadávky (resp. výnosu z predmetnej dodávky) ako daňového výdavku, ktorý tentoraz a v podstate v inom zdaňovacom období základ dane (a často aj daň z príjmov) zníži.
Ak obchodná spoločnosť trvale upustí od vymáhanie pohľadávky podľa § 68 ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ"), zaúčtuje sumu pohľadávky ako účtovný náklad na účte
546 - Odpis pohľadávky
. Zápisom napríklad
546/311
či
546/315
(v závislosti od účtu, na ktorom evidovala predmetnú pohľadávku z obchodného styku). Týmto zápisom sa zabezpečí verný a pravdivý obraz o hospodárení spoločnosti - pohľadávka v menovitej vypadne z majetku/aktív spoločnosti a zároveň sa zníži účtovný zisk.Druhým krokom je otestovanie, či pohľadávka spĺňa aj podmienky pre daňový odpis, a teda suma na účte
546
je aj daňovým výdavkom znižujúcim základ dane z príjmov:-
Ak áno, výsledok hospodárenia zistený si nevyžaduje žiadne ďalšie úpravy. Obchodná spoločnosť sumu neuhradenej pohľadávky zahrnie do základu dane ako daňový výdavok a daň z príjmov odvedená v minulosti sa do firemného rozpočtu dostane v určitom zmysle späť.
-
Ak nie, suma na účte
546
zvýši základ dane z príjmov pri úprave účtovného výsledku hospodárenia (účtovného zisku alebo straty). Obchodná spoločnosť neuhradenú pohľadávku definitívne zdanila daňou z príjmov.A kedy teda áno? Kedy je odpis vlastnej pohľadávky daňovým výdavkom?
Dodávateľ, resp. veriteľ môže v prípade pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, uplatniť
tri režimy, a to:
1.
Odpis menovitej hodnoty rizikovej pohľadávky v prípade niektorých vybraných režimoch skončenia podnikania odberateľa [§ 19 ods. 2 písm. h)
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP"] - a to v prípade, ak:
-
Súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty či na úhradu pohľadávok proti podstate. Pohľadávka v tomto prípade nemusí byť prihlásená.
-
Uvedené vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom (v prípade dlžníka fyzickej osoby) - predmetná pohľadávka resp. jej časť nebude odberateľom ani konkurzným správcom definitívne uhradená.
-
Dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka.
-
Exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
-
Exekútor alebo súd výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z iných konkrétnych dôvodov (napr. zánik bez právneho nástupcu, zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť povinného, nepodarilo sa zistiť majetok postačujúcu ani na úhrad trov exekútora a pod.). V tomto prípade je možné daňovo odpísať všetky pohľadávky voči rovnakému dlžníkovi.
-
To vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií finančných inštitúcií (rezolučné konanie podľa zákona č. 371/2014 Z.z.).
2.
Odpis pohľadávky, pri ktorej môžeme tvoriť daňovú opravnú položku [§ 19 ods. 2 písm. r) ZDP]
Daňová opravná položka je možnosťou, ako vplyv dodávky už uskutočnenej, no odberateľom neuhradenej, na základ dane z príjmov aspoň dočasne vykompenzovať a znížiť tak základ dane rovnako dočasne. Dodávateľ - veriteľ ju teda môže ako daňový výdavok uplatniť, no nemusí. Podkladom je - podobne ako v prípade definitívneho odpisu - zápis v účtovníctve, a teda účtovná opravná položka účtovaná na účte
547
(zápisom
547/391
). V účtovníctve sa však opravná položka stanoví v odhadnutej sume, zodpovedajúcej zníženiu hodnoty pohľadávky, resp. budúcich ekonomických úžitkov z nej vyplývajúcich. Daňová opravná položka (vstupujúca do základu dane z príjmov) sa však stanoví rozdielne, a to najmä podľa § 20 ods. 14 ZDP:-
daňovou opravnou položkou je maximálne 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynulo 360 dní,
-
daňovou opravnou položkou je maximálne 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynulo 720 dní,
-
daňovou opravnou položkou je maximálne 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynulo 1 080 dní.
No a možnosť definitívne odpísať predmetnú pohľadávku nie je podmienená tvorbou daňovej opravnej položky - daňovník ju nemusel tvoriť, podstatné je, že mohol. V závislosti od pravidiel pre tvorbu daňovej o
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
