Výpoveď z nájmu nebytových priestorov

Nájom nebytových priestorov nie je upravený len v jednom právnom predpise. Kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje predmetný inštitút, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z. n. p. (ďalej aj "ZNB"). Ďalším predpisom, ktorý takisto upravuje danú problematiku, je zákon č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"). Zaujímavý je vzťah týchto dvoch právnych predpisov. Občiansky zákonník je predpis všeobecnejší a ZNB predpis špeciálnejší a podrobnejší, ktorý reguluje výlučne nájom nebytových priestorov. Občiansky zákonník upravuje všeobecný inštitút nájomnej zmluvy, vzťahujúci sa na hnuteľné veci, ale aj na nehnuteľnosti, pričom obsahuje napríklad aj veľmi podrobnú právnu úpravu nájmu bytov. Z hľadiska nájmu nebytových priestorov sú však relevantné len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú použiteľné na nájom nebytových priestorov, majú všeobecnejší charakter a ktoré upravujú aj tie vzťahy, ktoré ZNB vyslovene neupravuje. Vzťah ZNB a Občianskeho zákonníka je teda vzťahom špeciality, ktorá je vyjadrená pravidlom (špeciálny predpis ruší predpis všeobecný). Toto pravidlo sa však aplikuje len v situácii, keď určitý problém je riešený súčasne obidvoma právnymi predpismi. V tom prípade má . Ak určitý problém týkajúci sa nájmu nebytových priestorov nie je riešený ZNB, budeme hľadať oporu v Občianskom zákonníku. Takéto legislatívne riešenie je však pre právnych laikov zbytočne komplikované a mätúce a v praxi spôsobuje nemalé problémy.