Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Výpoveď svedka v daňovom procese

Dátum: Rubrika: Správa daní

V rámci priebehu daňového konania je dôkazom aj výpoveď svedka. Pritom správca dane má ešte pred vypočutím svedka právnu povinnosť poučiť ho o možnosti odoprieť výpoveď o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Svedok má teda právo odoprieť svedeckú výpoveď a nemôže vypovedať ohľadne skutočností, ktoré sú utajované, čo ustanovuje aj § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale taktiež aj osobitná právna úprava. Vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu je možné, aby správca dane využil aj možnosť výpovede svedka prostredníctvom videokonferencie, ak to uzná za vhodné. Preto predpoklady pre právne relevantnú výpoveď svedka budú predmetom tohto článku.

Priebeh dokazovania v daňovom konaní
Výpoveď svedka je jedným z dôkazov, ktoré sú využiteľné v dôkaznom konaní. Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa môže podľa § 58 ods. 1 písm. a) daňového poriadku začať na aj na návrh účastníka daňového konania, v ktorom musí nielen uviesť právne skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, ale aj dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. Preto sa dokazovanie uplatňuje už na začiatku daňového konania, ktoré prebieha.
V priebehu daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v rámci ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Pod "dôkazom" je pritom potrebné podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku rozumieť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pritom daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazy a je na správcovi dane, čo uzná za dôkaz.
Podľa daňového poriadku je možné rozlišovať aj špecifické druhy konaní, v rámci ktorých prebieha intenzívne dokazovanie, ktoré je zamerané na preukázanie skutočností podstatných pre celé daňové konanie. Ide predovšetkým o konanie o určení dane podľa pomôcok a daňovú kontrolu. Tak napríklad, špecifické konanie o určenie dane podľa pomôcok sa môže podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku uplatniť vtedy, keď si daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju základnú právnu povinnosť, ktorou je podať daňové priznanie riadne a včas v termíne ustanovenom osobitnou právnou úpravou, a to ani na výzvu správcu dane.
Výkon daňovej kontroly obligatórne nastupuje podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku vtedy, ak daňový subjekt neodstráni v lehote určenej vo výzve správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumu, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
______________________________
Upozornenie:
Súbeh týchto špecifických konaní, teda daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok pritom v § 46 ods. 9 písm. b) daňový poriadok vylučuje, teda pokiaľ prebieha daňová kontrola, nemôže súbežne prebiehať daňové konanie o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko by išlo o nadmernú kumuláciu konaní. Pritom daňová kontrola sa ukončuje podľa § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku aj dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
______________________________
Cieľom konania o určenie dane podľa pomôcok a aj daňovej kontroly je zistenie skutočností, ktoré sú podstatnými pre určenie výšky základu dane a daňovej povinnosti u daného daňového subjektu. V prípade daňovej kontroly môže správca dane podľa § 45 ods. 2 písm. g) daňového poriadku odobrať daňovému subjektu na nevyhnutne potrebný čas doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, odobrať mu aj výpisy alebo ich kópie v danom prípade.
Pritom ale podľa § 46 ods. 6 daňového poriadku platí, že prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) daňového poriadku potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly. To neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená začatím konania o určenie dane podľa pomôcok. V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania alebo ak tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.
V prípade konania o určenie dane podľa pomôcok v § 48 ods. 3 daňový poriadok špecificky ustanovuje, že "pomôckami" môžu byť napríklad listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov, pričom aj v tomto prípade poskytuje daňový poriadok len demonštratívny výpočet "pomôcok", ktoré môže správca dane rozšíriť a zabezpečiť aj vykonanie iného dôkazného prostriedku. V tomto konaní teda môže byť "pomôckou" aj výpoveď svedka o zdaniteľnej činnosti daňového subjektu, ktorý nepodal riadne a včas daňové priznanie.
V rámci rozhodovacieho štádia daňového konania vydá správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktoré obsahuje podstatnú súčasť, a tou je odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku správca dane musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiada sa s návrhmi a pripomienkami daňového subjektu a uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V súvislosti s dôkazným konaním teda v odôvodnení rozhodnutia správcu dane musí byť uvedený proces dokazovania, ktoré dôkazy v ňom boli vykonané, ktorý daňový subjekt ich navrhol a v akej miere tieto prispeli k objasneniu predmetu daňového konania v danom prípade.
Pokiaľ správca dane odmietol vykonať určitý dôkazný prostriedok navrhnutý daňovým subjektom, tak musí v odôvodnení svojho rozhodnutia presne uviesť právne dôvody, pre ktoré neumožnil vykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom daňového konania.
Pokiaľ daňový subjekt nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré je vydané v daňovom konaní, tak môže podať odvolanie, pričom sa daňovým poriadkom výslovne ustanovuje, že nepostačuje len uviesť skutkový stav a právne skutočnosti, pre ktoré sa podáva odvolanie, ale aj dôkazné prostriedky za účelom potvrdenia svojich tvrdení v konkrétnom prípade. V prípade, že daňový subjekt, ktorý podal odvolanie, nedoloží jednotlivé dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, tak podané odvolanie nemá náležitosti ustanovené daňovým poriadkoma odvolací orgán takémuto odvolaniu nemusí vyhovieť. Proces dokazovania je nevyhnutný aj v priebehu daňového exekučného konania, ktoré predstavuje nútený výkon rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné a je exekučným titulom. V daňo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály