Výkon viacerých zárobkových činností a poradie platenia poistného

V súvislosti s uvedenou problematikou na účely platenia poistného na sociálne poistenie je potrebné upriamiť pozornosť najmä na problematiku najnižšieho a najvyššieho vymeriavacieho základu upraveného v ustanovení v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v spojení s inštitútom rozhodujúceho obdobia upraveného v § 139 až 139b zákona o sociálnom poistení a na účely platenia poistného na zdravotné poistenie v ustanovení § 13 a § 16 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Sociálne poistenie

Vymeriavací základ zamestnanca a rozhodujúce obdobie

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení t. j., ktorý má právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem:

• príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – t. j. príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami.

Vymeriavací základ zamestnanca (v zmysle § 4 – t. j. všetkých zamestnancov) je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem:

• príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

Rozhodujúce obdobie (§ 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. fyzickej osoby v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 tohto zákona je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie (t. j. starobné a invalidné poistenie) a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Najnižší vymeriavací základ zamestnanca

Zákonodarca od 1. 1. 2010 v zákone o sociálnom poistení najnižší vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným alebo nepravidelným mesačným príjmom už taxatívne nevymedzuje. Zároveň je potrebné v zmysle § 4 zákona o sociálnom poistení rozlišovať, či ide o zamestnancov s pravidelným (§ 4 ods. 1 cit. zákona) alebo nepravidelným (§ 4 ods. 2 cit. zákona) mesačným príjmom.

Zamestnanec v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy (t. j. s pravidelným mesačným príjmom) s ustanoveným týždenným pracovným časom

Vychádzajúc podporne zo Zákonníka práce v zmysle ktorého platí, že „zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi v pracovnom pomere za vykonanú prácu mzdu“ (§ 118 ods. 1 ZP) a „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom“ (§ 119 ods. 1 ZP), t. j. podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 343/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), príjem zamestnanca za vykonanú prácu (t. j. vymeriavací základ zamestnanca v pracovnom pomere napr. so 40 hod. týždenným pracovným časom) je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, t. j. od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 je vo výške 327,20 € mesačne.