Výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami až po zaplatení

Výdavky na kompenzačné platby

Prvými výdavkami (nákladmi), ktoré sú uznanými daňovými výdavkami, t. j. je možné ich zahrnúť do základu dane, až ich zaplatením, sú podľa § 17 ods. 19 písm. a) ZDP kompenzačné platby u dlžníka (regulovaný subjekt), vyplácané na základe zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z. z.“).

Dlžníkom v tomto prípade je regulovaný subjekt, ktorým sú osoby, ktoré na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii vykonávajú regulovanú činnosť, ktorou je:

• výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s nimi súvisiace služby,
• výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
• výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu a s nimi súvisiace služby,
• výroba, distribúcia a dodávka tepla,
• výroba, distribúcia a dodávka pitnej vody verejným vodovodom,
• odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a
• odber povrchovej vody a energetickej vody z vodných tokov a využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov.

Kompenzačnú platbu vypláca svojmu odberateľovi regulovaný subjekt podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z., ak nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, a to vo výške a spôsobom určeným v § 40 ods. 2 tohto zákona. V súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z., výšku kompenzačnej platby, spôsob výpočtu kompenzačnej platby za nedodržanie štandardov kvality ako aj spôsob a podmienky vyplatenia kompenzačnej platby stanovujú všeobecne záväzné právne predpisy, t. j. vyhlášky vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“).

Podľa vyhlášky č. 277/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality pre dodávky tepla (ďalej len „vyhláška“):

• kompenzačnou platbou je finančná náhrada, ktorá sa regulovaným subjektom uhradí odberateľovi alebo žiadateľovi za nedodržanie štandardu kvality [§ 1 písm. m) vyhlášky];
• kompenzačná platba za nedodržanie štandardov kvality podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. sa vyplatí dotknutému odberateľovi alebo žiadateľovi podľa § 1 písm. j) vyhlášky vo výške určenej podľa § 7 ods. 1 alebo vypočítanej podľa § 7 ods. 2 (§ 6 ods. 1 vyhlášky);
• ak v reťazci sústav tepelných zariadení medzi dodávateľom, odberateľom a koncovým odberateľom nedodrží štandardy kvality regulovaný subjekt, ktorý dodáva teplo odberateľovi, regulovanému subjektu, ktorý dodané teplo využíva aj na rozvod tepla, odovzdá odberateľ dodávateľovi údaje o dotknutom odberateľovi potrebné na určenie, výpočet a úhradu kompenzačnej platby v rozsahu podľa odseku 6 písm. a) až g) bezodkladne po ich identifikovaní, najneskôr však do 15. januára roku (§ 6 ods. 2 vyhlášky);
• dotknutému odberateľovi, pre ktorého zabezpečuje teplo dodávateľ prostredníctvom odberateľa, regulovaného subjektu, ktorý dodané teplo využíva aj na rozvod tepla, sa uhradí kompenzačná platba dodávateľom priamo alebo prostredníctvom odberateľa, ktorý dodané teplo využíva aj na rozvod tepla, na základe údajov, ktoré mu poskytne odberateľ podľa § 6 ods. 2 vyhlášky; dotknutému odberateľovi, ktorému dodáva teplo dodávateľ priamo, sa uhradí kompenzačná platba dodávateľom podľa § 6 ods. 1 (§ 6 ods. 3 vyhlášky);
• dodávateľ alebo odberateľ vyhotoví oznámenie o kompenzačnej platbe, ktoré obsahuje údaje o dotknutom odberateľovi (§ 6 ods. 6 vyhlášky);
• oznámenie o kompenzačnej platbe odosiela dodávateľ, ktorý uhrádza kompenzačnú platbu najneskôr v deň úhrady kompenzačnej platby:
  • dotknutému odberateľovi alebo žiadateľovi v rozsahu podľa § 6 ods. 6 vyhlášky,
  • odberateľovi, ktorý podľa § 6 ods. 2 odovzdal dodávateľovi údaje o dotknutom odberateľovi v rozsahu podľa § 6 ods. 6 písm. h) a i) vyhlášky (výšku kompenzačnej platby spolu s výpočtom a uvedením ustanovenia, podľa ktorého je výpočet výšky kompenzačnej platby určený alebo vypočítaný pred zdanením a výšku kompenzačnej platby, ktorá bude po zdanení uhradená dotknutému odberateľovi alebo žiadateľovi).

Účelom regulácie podľa uvedeného zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. Odberateľ tovarov a služieb má právo na ich dodanie v kvalite určenej štandardami kvality. Ak regulovaný subjekt tieto štandardy kvality nedodrží a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sú jednotlivé vyhlášky o štandardoch kvality. V prípade nedodržania štandardu kvality regulovaný subjekt účtuje kompenzačnú službu na ťarchu účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania.

Z vyplatených kompenzačných platieb sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP, a to vyplácajúcim regulovaným subjektom, ktorý je platiteľom dane. Platiteľ dane má pri vybraní dane zrážkou, zároveň aj oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 ZDP.

Výdavky na nájomné a odplaty za práva

Podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP sú súčasťou základu dane výdavky len po zaplatení, ak ide o:

• Výdavky na nájomné za prenájom hnuteľných vecí – ZDP priamo nedefinuje pojem hnuteľné veci. Ak vychádzame zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. hnuteľnou vecou je akákoľvek vec, ktorá nie je nehnuteľnosťou, t. j. akákoľvek vec bez ohľadu na výšku ocenenia.
• Prenájom nehnuteľnosti – ZDP má na svoje účely zavedenú legislatívnu skratku, pod ktorou sa nehnuteľnosťami rozumejú nehnuteľnosti, byt, nebytový priestor alebo ich časti.
• Odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

Uvedené výdavky sú uznané do daňových výdavkov len po zaplatení bez ohľadu na skutočnosť, či sú platené fyzickej alebo právnickej osobe. V prípade, že tieto výdavky sú zaplatené fyzickej osobe, za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznávajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Upozornenie: U prenajímateľa je suma nájomného súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na skutočnosť, kedy dôjde k jeho úhrade.

Uzatvorenie nájomnej zmluvy rieši ustanovenie § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa uzatvorenej zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, ako aj nehnuteľnosti, sa uplatňujú v daňových výdavkoch podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Výdavky na nájomné platené fyzickej osobe sú daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené, a to najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. S účinnosťou od 1. januára 2015 je aj nájomné platené právnickej osobe daňovým výdavkom iba po jeho zaplatení.

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Rovnako sa posudzujú aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.

♦ Príklad č. 1:

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2018 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2018 až 2022). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 € mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2018 zaplatil nájomné vo výške 5 000 €. Môže si zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2018?

Nakoľko daňovník platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie, teda za rok 2018 si môže uplatniť nájomné v sume 3 600 € (12 x 300).

* * *

♦ Príklad č. 2:

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2018 nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2018 až 2022). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 € mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2018 zaplatil nájomné vo výške 5 000 €. V roku 2019 zaplatí 2 200 €. Môže si zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2018 a 2019?

Nakoľko daňovník platí nájomné právnickej osobe (obchodnej spoločnosti), potom nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného, teda v roku 2018 sumu 5 000 € a v roku 2019 sumu 2 200 €.

* * *

♦ Príklad č. 3:

Daňovník stavia bytový dom, o ktorom účtuje ako o zásobe. V roku 2018 obdržal faktúru za prenájom stavebnej techniky, ktorú do konca roka 2018 nezaplatil, a preto uvedený náklad nie je v roku 2018 daňovým výdavkom v zmysle § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. V tom istom roku