Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov (1. časť)

Dátum: Rubrika: Poistné, odvody a mzdy Zo seriálu: Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov

Nároky zamestnancov počas práce vo sviatok alebo v čase núteného odpočinku v deň sviatku upravujú právne predpisy pomerne jednoznačne. Napriek tomu sa sporadicky vyskytujú špecifické prípady, kedy určiť správne nároky zamestnancov nemusí byť až tak jednoduché.

Článok o nárokoch zamestnancov počas sviatkov sa zaoberá predovšetkým nárokmi tej skupiny zamestnancov, ktorých odmeňovanie upravuje Zákonník práce. Okrem možno triviálnych záležitostí sa v článku budeme venovať aj situá­ciám, kedy nároky zamestnanca počas sviatkov nie sú jednoznačné, resp. právny predpis môže pripúšťať viac riešení.

Súčasťou príspevku je aj osobitné posúdenie nárokov v prípade sviatkov u zamestnancov, pracujúcich v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase z hľadiska posudzovania dní sviatkov v prevádzkach s nočnými pracovnými zmenami a z toho vyplývajúcich nárokov za prácu vo sviatok, prípady súbehu práce vo sviatok a práce nadčas a čerpanie dovolenky v súvislosti so sviatkami. V závere sú okrajovo spomenuté základné rozdiely v prípade zamestnancov, odmeňovaných podľa iných právnych predpisov.

Vymedzenie dní sviatkov

Dni sviatkov ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sviatkoch“). Zákon o sviatkoch rozlišuje štátne sviatky a sviatky, ako ďalšie dni pracovného pokoja.

V súčasnom znení zákon o sviatkoch ustanovuje spolu 15 dní sviatkov; na účely posudzovania mzdových, platových alebo iných nárokov zamestnancov, ktorí pracovali alebo aj nepracovali počas týchto 15 dní členenie na štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja nie je podstatné.

Upozornenie: Sviatky sú podľa § 94 ods. 1 Zákonníka práce osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Treba zdôrazniť, že ani Veľkonočná nedeľa nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom v mnohých stolových kalendároch treba považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok. Pokiaľ by zamestnanec pracoval vo Veľkonočnú nedeľu, môže ísť o prácu nadčas, ak v tento deň nemal pracovať, alebo zamestnancovi na tento deň pripadla pracovná zmena podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, avšak nepôjde o prácu vo sviatok; nie je ale vylúčené, že v rámci mzdových podmienok sa dohodnú osobitné mzdové nároky za prácu v tento deň. Tento nárok (napr. osobitný príplatok za prácu vo Veľkonočnú nedeľu) však nie je možné považovať za mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

Zákon o sviatkoch ustanovuje ako sviatky tieto konkrétne kalendárne dni:

a. štátnymi sviatkami sú sviatky:

1. január

Deň vzniku Slovenskej republiky

5. júl

Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda

29. august

Výročie Slovenského národného povstania

1. september

Deň Ústavy Slovenskej republiky

17. november

Deň boja za slobodu a demokraciu

b. ďalšími dňami pracovného pokoja sú sviatky:

6. január

Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)

(pohyblivý deň)

Veľký piatok

(pohyblivý deň)

Veľkonočný pondelok

1. máj

Sviatok práce

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály