Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Vplyv zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia na ustanovenia zákona o dani z príjmov (3. časť)

Rubrika: Daň z príjmov

V tejto časti sa autorka zamerala na príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka – príjmy plynúce z rôznych foriem majetku daňovníka umiestneného na území Slovenskej republiky a príjmy z duševného vlastníctva.

(pokračovanie – 1. časť, 2. časť článku)

Pokračovanie článku sa zaoberá príjmami, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka – príjmami plynúcimi z rôznych foriem majetku daňovníka umiestneného na území SR, príjmami z duševného vlastníctva podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

V prípade príjmov z „duševného vlastníctva“ plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP) hovoríme tiež o príjmoch za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:

  • predmetu priemyselného vlastníctva a práv príbuzných priemyselnému vlastníctvu a
  • autorského práva alebo práv príbuzných autorskému právu.

Poznámka: K danej problematike vydalo Ministerstvo financií SR pokyn č. 3399/1998-62 k zdaňovaniu príjmov, ktorých zdroj je na území SR podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 1 a 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n .p., ktorý je aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. a ZDP primerane použiteľný.

V prvom prípade hovoríme tiež o tzv. „priemyselných licenčných poplatkoch“ [Pozn.: Pojem „priemyselné licenčné poplatky“ nie je stanovený v ZDP, stáva sa súčasťou daňového práva z dôvodu jeho používania v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ). Rovnakým spôsobom sa súčasťou daňového práva platného na území SR stáva aj pojem „daňový rezident či nerezident“, ale napr. aj ďalej použité pojmy ako „autorské licenčné poplatky“, „dividendy“, „tantiémy“ a pod.], ktoré sú ako zdroj príjmov vymedzené v § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 ZDP a ide o úhrady za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:

  • predmetu priemyselného vlastníctva (t. j. vynálezov, patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov),
  • počítačových programov (softvér),
  • návrhov alebo modelov,
  • plánov,
  • výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how).

Z príjmov tohto charakteru sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane je modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ, v ktorej sú príjmy z priemyselných licenčných poplatkov uvedené v článku – Licenčné poplatky (zvyčajne článok 12).

S účinnosťou zákona č. 504/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 504/2009 Z. z.“) od 1. 1. 2010, tento druh príjmu nie je vysporiadaný zrazením dane podľa § 43 ods. 6 ZDP ale daňovník s ODP sa môže rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane z tohto druhu príjmu svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú alebo využije postup podľa § 43 ods. 7 ZDP a zahrnie si tento príjem do daňového priznania a zrazenú daň započíta ako preddavok.

Do tejto skupiny príjmov patria napr. aj úhrady za poskytnutie práv na použitie (resp. za použitie) nových odrôd rastlín, nových plemien zvierat, nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia chorôb ľudí a zvierat, nových spôsobov ochrany rastlín proti škodcom a chorobám, zlepšovacích návrhov a know-how.

Do priemyselných licenčných poplatkov patrí aj know-how, pod ktorým rozumieme technické, výrobné, vedecké alebo obchodné informácie využívané pre priemyselnú výrobu alebo pre zvládnutie priemyselného, obchodného, vedeckého alebo obdobného procesu, napr. znalosti výrobných postupov, technická dokumentácia, receptúry.

V praxi môže dôjsť k tomu, že k know-how je poskytovaná aj služba, napr. vo forme technickej pomoci, ktorá súvisí so zavedením know-how, či dohľadom nad jeho prevádzkou, pričom je bežné, že pomer ceny know-how a poskytovanej služby je rôzny. Toto nebýva dostatočne rozlišované, a to pri uzatváraných zmluvách (kontraktoch), ako aj z hľadiska zdaňovania príjmov plynúcich z nich daňovým nerezidentom SR. Daňový režim pri obidvoch druhoch príjmov sa môže zásadne líšiť. V zmluvách sa dostatočne neodlišujú poskytované služby od poskytovaných práv na know-how a veľkým problémom zostáva aj samotné odlíšenie, čo je služba a čo je know-how, čím dochádza k nesprávnemu zatriedeniu príjmu, a tým aj k nesprávnemu zdaneniu tohto príjmu. Základné odlišnosti know-how od poskytovania služieb sú:

Obsahová odlišnosť

V zmluve o know-how jedna zo strán súhlasí s poskytnutím (nie predaním) poznatkov a informácií druhej strane v zaznamenateľnej forme, aby ich táto mohla využívať pre svoj vlastný prospech, pričom naďalej tieto informácie zostávajú neprezradené verejnosti. Od poskytovateľa know-how sa nepožaduje, aby zohrával akúkoľvek úlohu pri aplikácii vzorcov poskytnutých nadobúdateľovi licencie a garantoval ich výsledok, čím sa zásadne odlišuje od zmlúv pre poskytovanie služieb, kde sa jedna strana druhej zaväzuje použitím vedomostí obvyklých v jej predmete činnosti (podnikaní) vykonať dohodnutú prácu pre druhú stranu.

Služby, ako technickú pomoc je možné definovať, na rozdiel od poskytovania know-how, ako konzultácie a pomoc pri realizácii spôsobu výroby, zavedení nového výrobku alebo poskytovaní novej služby. Do uvedeného spa

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály