Voľba členov predstavenstva, predseda a riaditeľ družstva

Medzi obchodným vedením družstva a oprávnením predstavenstva konať navonok voči tretím osobám je značný rozdiel, pretože pod obchodným vedením družstva je možnosť si predstaviť rozhodovanie o vnútorných záležitostiach družstva. Pod obchodným vedením treba rozumieť riešenie vnútroorganizačných a personálnych problémov, vytváranie podnikateľských zámerov a cieľov, riešenie technicko-mate­riálneho zabezpečenia družstva, vedenie účtovníctva družstva. Môžeme konštatovať, že obchodným vedením družstva je hlavne organizovanie a riadenie podnikateľskej činnosti vrátane rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Naopak, oprávnením uskutočňovať právne úkony v mene družstva navonok voči tretím osobám je oprávnenie štatutárneho orgánu zaväzovať družstvo a vstupovať do zmluvných vzťahov s tretími osobami. Takéto oprávnenie družstva sa vo všeobecnosti označuje ako konateľské oprávnenie.

Zákon č. 90/2012 Sb. výslovne stanovuje, že predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva a taktiež plní obchodné vedenie družstva, pričom obchodné vedenie družstva bližšie špecifikuje v ust. § 707, keď uvádza, že predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva, predkladá členskej schôdzi ku schváleniu účtovnú závierku a v súlade so stanovami taktiež návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát.

Štatutárne orgány obchodných spoločností, či už konatelia pri spoločnosti s ručením obmedzeným alebo predstavenstvo pri akciovej spoločnosti môžu byť orgánmi monokratickými, ako aj kolektívnymi. Z gramatického výkladu ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákonodarca koncipoval predstavenstvo družstva ako kolektívny orgán. Tento záver vyvodzujem z gramatického výkladu ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. V prípade, ak ide o právny úkon, pre ktorý je predpísaná písomná forma, tak je potrebný na uskutočnenie takéhoto úkonu podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Predmetné ustanovenia je dispozitívne, z čoho vyplýva, že stanovy môžu upraviť konanie predstavenstva navonok inak. To však neplatí v prípade, ak ide o písomný právny úkon, v takom prípade sa vždy bude vyžadovať podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

Predstavenstvo je kolektívny orgán, pričom zákon neustanovuje maximálny počet členov predstavenstva a tento maximálny počet členov predstavenstva ponecháva v plnom rozsahu na stanovy družstva, pričom pri stanovení počtu členov predstavenstva je potrebné mať na zreteli najmä operatívnosť orgánu a jeho schopnosť konať. Je nesporné, že v prípade, ak predstavenstvo bude mať veľký počet členov, tak bude ťažké zabezpečiť riadne zvolávanie a schádzanie sa predstavenstva, ako aj prejavenie vôle predstavenstva. Naproti tomu zákon č. 90/2012 Sb. upravuje v § 708 počet členov predstavenstva v počte 3 členov, pričom ide o dispozitívne ustanovenia a upravuje, že stanovy môžu určiť vyšší počet členov. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že predstavenstvo družstva musí mať minimálne troch členov a stanovy môžu poprípade určiť vyšší počet členov, pričom maximálny počet členov predstavenstva nie je stanovený.

Zákonodarca koncipoval predstavenstvo ako kolektívny orgán, čo neplatí pri malom družstve. Za malé družstvo sa považuje také, ktorého počet členov nepresahuje 50. V malom družstve môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza. V takomto prípade je štatutárnym orgánom malého družstva jeho predseda. Z ustanovenia § 245 Obchodného zákonníka vyplýva, že štatutárny orgán malého družstva môže byť aj monokratický a v takomto prípade je štatutárnym orgánom predseda, pričom stanovy môžu určiť, že členom štatutárneho orgánu môžu byť aj iné osoby.

Do prijatia zákona č. 315/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 315/2005 Z. z.“) vyvolávalo značné rozpory ustanovenie § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka pri malom družstve, a to z toho dôvodu, že na právne úkony, pri ktorých bola predpísaná písomná forma sa pri družstve vyžaduje podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Toto však bolo v rozpore s ustanovením § 245 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý pri malom družstve umožňuje, aby členom štatutárneho orgánu bol predseda, čiže umožňuje, aby štatutárny orgán bol monokratický. V týchto prípadoch dochádzalo k nejednoznačnému výkladu zákona, a to, či predseda malého družstva môže ur