Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Vklady fyzických osôb do podnikania

Rubrika: Daň z príjmov

V praxi dochádza najčastejšie pri vkladoch FO do podnikania k finančným vkladom (dotáciám), resp. k nepeňažným vkladom do vlastného obchodného majetku FO. V prípade finančných dotácií ide o vklad do pokladnice podnikateľa alebo dotáciu podnikateľského účtu z osobných finančných prostriedkov. V prípade nepeňažných vkladov ide o preradenie majetku FO zo súkromného užívania do jej obchodného majetku, o ktorom účtuje.

 

Vklady fyzických osôb (FO) do svojich, resp. cudzích podnikateľských aktivít s cieľom vytvárania predpokladov pre budúci úžitok (používanie vkladu pri podnikaní, rozšírenie podnikania, podiel na zisku atď.) možno v jednoduchosti štruktúrovať na vklady FO do:

  • vlastného podnikania,
  • obchodnej spoločnosti,
  • združenia FO podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka,
  • tichého spoločenstva.


Vklad do vlastného podnikania FO

V praxi dochádza najčastejšie pri vkladoch FO do podnikania k finančným vkladom (dotáciám), resp. k nepeňažným vkladom do vlastného obchodného majetku FO. V prípade finančných dotácií ide o vklad do pokladnice podnikateľa alebo dotáciu podnikateľského účtu z osobných finančných prostriedkov. V prípade nepeňažných vkladov ide o preradenie majetku FO zo súkromného užívania do jej obchodného majetku, o ktorom účtuje.

Daňový pohľad

Finančný vklad z pohľadu dane z príjmov

V prípade finančnej dotácie do pokladnice alebo na účet v žiadnom prípade nepôjde o zdaniteľný príjem podnikateľa z titulu dane z príjmov. Tento príjem nie je dosiahnutý z vykonávania podnikateľskej činnosti. Daňový režim výdavkov, ktoré sú hradené aj z takýchto prostriedkov (vložených samotným podnikateľom), sa posudzuje v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Nepeňažný vklad z pohľadu dane z príjmov

V prípade vloženia nepeňažného vkladu môže ísť o vklad podnikateľa na začiatku podnikania, ale aj počas podnikania (ide o preradenie majetku podnikateľa z osobného užívania do obchodného majetku).

V súvislosti s problematikou vkladu do podnikania je potrebné pripomenúť § 4 ods. 4 ZDP, podľa ktorého okrem iného platí, že výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP začal činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať.

Príklad č. 1:
Pán Jaroslav začal podnikať ako živnostník 1. 7. 2005. Ešte v novembri 2004 pre svoju budúcu podnikateľskú činnosť nakúpil zásoby materiálu za 120 000 Sk.

Sumu 120 000 Sk je potrebné z daňového hľadiska posudzovať v zmysle § 4 ods. 4 ZDP. Ak p. Jaroslav zabezpečí preukázateľnosť výdavku na nákup predmetných zásob, obháji ich vecnú súvislosť s dosahovaním, zabezpečovaním a udržaním zdaniteľných príjmov a tento výdavok zaúčtuje vo svojom účtovníctve, alebo zaeviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, budú spomínané výdavky daňovo uplatniteľné.

Ak ide o odpisovaný dlhodobý majetok, potom určenie vstupnej ceny na účely uplatňovania daňových odpisov pri preradení majetku z osobného užívania do podnikania je potrebné posudzovať v zmysle § 25 ods. 1 písm. d) ZDP. Treba si predovšetkým uvedomiť, že preradenie hmotného majetku a nehmotného majetku z majetku určeného na osobné potreby do obchodného majetku FO (majetku určeného na podnikanie) neznamená zmenu vlastníckych práv, ale len zmenu účelu použitia toho istého majetku (vlastníkom je stále tá istá FO). Preto aj FO pri stanovení vstupnej ceny je povinná preukázať spôsob nadobudnutia majetku a jeho ocenenia. Takto stanovená vstupná cena a rok nadobudnutia vlastníctva sú rozhodujúce kritériá vzniku možnosti uplatňovania daňových odpisov ako výdavku znižujúceho základ dane z príjmov. Aj FO na účely odpisovania môže vždy uplatňovať odpisy len zo skutočne preukázanej ceny vynaloženej na obstaranie majetku, resp. z ceny zodpovedajúcej forme (spôsobu) nadobudnutia konkrétneho majetku.

To znamená, že od dátumu nadobudnutia majetku alebo preukázateľného uvedenia do užívania plynie čas – lehota určená na odpisovanie. V roku, v ktorom dôjde k preradeniu z osobného užívania do obchod- ného majetku (začne sa evidovať ako majetok určený na podnikanie), sa teda uplatní odpis v plnej výške alebo v pomernej výške vypočítaný podľa § 27 alebo § 28 ZDP ako v ďalších rokoch odpisovania.

Príklad č. 2:
Podnikateľ Jozef v roku 2004 kúpil osobný počítač, ktorý v apríli 2005 zaradil do majetku určeného na podnikanie. Podnikateľ disponuje dokladom o obstarávacej cene PC v hodnote 50 000 Sk.

Podnikateľ Jozef za rok 2005 bude môcť uplatniť daňový odpis ako v 2. roku odpisovania, napr. rovnomerný odpis podľa § 27 ZDP v sume 12 500 Sk.

Ak by bol osobný počítač zakúpený napr. ešte v roku 2001, p. Jozef by ho už nemohol odpisovať, pretože od jeho obstarania uplynuli 4 roky (rok 2005 by bol piatym rokom odpisovania). A keďže počítač sa odpisuje 4 roky, v roku 2005 už by nebolo možné uplatniť žiaden odpis.

Príklad č. 3:
Podnikateľ Karol v roku 2004 kúpil osobný počítač, ktorý v roku 2005 zaradil do majetku určeného na podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť. Stratil doklady o zakúpení, a preto nevie preukázať spôsob nadobudnutia a obstarávaciu (vstupnú) cenu.

Podnikateľ Karol v tomto prípade nemôže uplatniť odpis ako daňový výdavok. Počítač síce môže zaradiť do podnikania, môže v prípade potreby opravy uplatňovať ako daňový výdavok, nemôže ho však odpisovať, pretože nevie preukázať spôsob nadobudnutia a obstarávaciu cenu.

Vklad z pohľadu DPH

Finančný vklad podnikateľa – FO do vlastného obchodného majetku, ako aj preradenie nepeňažného majetku do obchodného majetku podnikateľa – FO nie je zdaniteľným obchodom podľa § 8 a § 9 zákona o DPH, a preto nepodlieha DPH. Pri nepeňažnom vklade je potom DPH súčasťou vstupnej ceny.

Účtovný pohľad

Jednoduché účtovníctvo

V prípade finančnej dotácie do pokladnice alebo na účet je potrebné v peňažnom denníku uvedený príjem zaznamenať ako prírastok finančných prostriedkov v pokladnici, resp. na účte v banke a zároveň ako príjem neovplyvňujúci základ dane v druhovom členení, napr. Ostatné príjmy – dotácie. Nárast finančných prostriedkov z titulu vkladu podnikateľa je taktiež potrebné zachytiť aj v príslušnej pokladničnej knihe, resp. v knihe Účet v banke.

V prípade nepeňažného vkladu je potrebné zaevidovať ho v príslušnej knihe dlhodobého majetku, resp. v knihe zásob.

Príklad č. 4:
Podnikateľ v roku 2005 rozhodol o preradení svojho súkromného automobilu zakúpeného ešte v roku 1997 do obchodného majetku firmy.

V knihe dlhodobého hmotného majetku podnikateľ zaeviduje:

  • názov automobilu a jeho číselné označenie,
  • dátum obstarania automobilu,
  • dátum preradenia automobilu do obchodného majetku,
  • ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov],
  • odpisový plán účtovných odpisov,
  • vstupnú cenu na účely daňového odpisovania, t. j. 0 Sk.
Podvojné účtovníctvo

Podľa ustanovenia § 62 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa všetky osobné vklady podnikateľa – FO vrátane vkladu na začiatku podnikateľskej činnosti účtujú v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa. Súvzťažným účtom pri vklade do podnikania je v prípade peňažných vkladov účet 221 – Bankové účty, resp. 211 – Pokladnica a v prípade vecných vkladov príslušný účet majetku (01x – Dlhodobý nehmotný majetok, 02x – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný, 03x – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný, 112 – Materiál na sklade, 132 – – Tovar na sklade a v predajniach, 121 –  Nedokončená výroba, 123 – Výrobky, 124 – Zvieratá, 311 – Odberatelia).


Vklad do podnikania obchodnej spoločnosti

Osobitne je potrebné posudzovať problematiku vkladov do podnikania obchodných spoločností, ktoré vytvárajú alebo zvyšujú základné imanie, resp. vkladov, ktoré nevytvárajú ani nezvyšujú základné imanie obchodnej spoločnosti.

Právny pohľad

Obchodný zákonník upravuje základné imanie obchodných spoločností ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie teda nie je určitou majetkovou hodnotou, ktorú spoločník prevádza na spoločnosť, ale len hodnotovým vyjadrením vkladaného majetku prechádzajúceho do majetku spoločnosti. Tomuto právnemu vymedzeniu zodpovedá ekonomické poňatie ako položky na strane pasív v bilancii spoločnosti. Základné imanie predstavuje základnú časť vlastného imania účtovnej jednotky (ÚJ). Ide teda o kapitál, ktorý vkladajú zakladatelia, spoločníci, resp. členovia pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva ako vstupný vlastný zdroj majetku, ktorý sa ďalej môže zvyšovať buď ďalšími vkladmi vlastníkov alebo zo zisku. Na druhej strane vklady do podnikania obchodnej spoločnosti bez vplyvu na hodnotu jej základného imania, t. j. s vplyvom iba na výšku vlastného imania obchodnej spoločnosti, je potrebné považovať za dary (či už finančné alebo vecné).

Daňový pohľad

Vklady ovplyvňujúce základné imanie obchodnej spoločnosti

Samotný vklad FO do obchodnej spoločnosti nie je v okamihu vkladu do obchodnej spoločnosti daňovým výdavkom danej FO. Daňová uznateľnosť výdavkov v podobe vkladov vytvárajúcich alebo zvyšujúcich základné imanie sa viaže až na predaj cenného papiera alebo podielu nadobudnutého z tohto vkladu [pozri §19 ods. 2 písm. f) bod 1 a § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 ZDP].

Z pohľadu ZDP je potrebné uviesť, že súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ), alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva je hodnota tejto pohľadávky aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. Pri vklade pohľadávky za cenu vyššiu, ako je jej menovitá hodnota, sa pritom za príjem považuje táto vyššia cena.

Ocenenie vecného vkladu

Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku v prípadoch vkladu FO – podnikateľa do obchodnej spoločnosti je:

  1. Cena nepeňažného vkladu FO, ak ide o vklad, ktorý sa neúčtuje v obchodnom majetku a pri predaji tohto majetku na dosiahnutý príjem by sa nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP.

Príklad č. 5:
Pán Kamil – podnikateľ ako jeden zo spoločníkov založil v roku 2005 spoločnosť s ručením obmedzeným a vklad do základného imania novej obchodnej spo- ločnosti splatil nepeňažným vkladom – osobným automobilom, ktorý nemal zaradený vo svojom obchodnom majetku ako podnikateľ FO, obstaraným v roku 2003 za 400 000 Sk.

V prípade, že p. Kamil by spomínaný osobný automobil v roku 2005 predal, na príjem z predaja by sa vzťahovalo oslobodenie od dane z príjmov, preto aj na ocenenie osobného automobilu musí použiť ocenenie znalcom, resp. dohodou spoločníkov (dohodou spoločníkov iba v prípade, že toto ocenenie bude nižšie ako ocenenie znalca). Odlišne sa bude oceňovať na účtovné účely (ocenenie znalca), a na daňové účely [zostatková cena podľa § 25 ods. 1 písm. f) ZDP, čiže upravená o odpisy].

Príklad č. 6:

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály