Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Veriteľský výbor počas konkurzu a reštrukturalizácie

Dátum: Rubrika: Právo pre ekonómov

Konkurz a reštrukturalizácia sú špecifické procesné inštitúty, ktorých cieľom je v prípade úpadku dlžníka dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. Konkurzné a reštrukturalizačné konanie sú preto pomerne zložité procesy, na ktorých participuje viacero subjektov.

Jedným z týchto subjektov je aj veriteľský výbor, ktorý má svoje významné uplatnenie ako v konkurze, tak aj počas reštrukturalizácie. V tomto článku si predstavíme základné súvislosti, ktoré sú s postavením a s činnosťou tohto subjektu spojené.

Jednou zo základných povinností veriteľského výboru je vždy postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.

Kreovanie veriteľského výboru počas konkurzu

Konkurz je generálnou exekúciou na majetok úpadcu, počas ktorej majú veritelia záujem na čo najvyššiu mieru uspokojenia svojich prihlásených pohľadávok. Miestom, kde môžu veritelia rea­lizovať svoje práva týkajúce sa konkurzu, sú schôdze veriteľov. Účelom zvolávania schôdzí veriteľov býva zisťovanie stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľba a odvolávanie členov veriteľského výboru a výmena správcu. Vážnym problémom mnohých schôdzí veriteľov je však v súčasnosti ich uznášaniaschopnosť. V praxi sa totiž stáva, že veritelia nemajú záujem participovať na schôdzi veriteľov, pretože sa im to zdá, vzhľadom na veľkosť ich prihlásených pohľadávok, ako ekonomicky neefektívne. Takáto pasivita veriteľov však môže spôsobiť vážne komplikácie. Ak sa schôdze veriteľov nezúčastní dostatočný počet veriteľov, veriteľský výbor nebude môcť byť vytvorený a jeho pôsobnosť musí vykonávať súd.Súčasná preťaženosť slovenských súdov však nepraje tomuto scenáru a preto sa správcovia snažia podaním návrhu na súd uznať konkurz za malý (samozrejme, ak sú na to splnené zákonné podmienky). V prípade malého konkurzu by totiž funkciu jednočlenného veriteľského výboru vykonával len jeden zástupca veriteľov.

Ak sa však schôdze veriteľov zúčastní dostatočný počet veriteľov, veritelia zistených nezabezpečených pohľadávok si za účelom výkonu svojich práv v konkurze zvolia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

Počet členov veriteľského výboru je určený zákonom, sú to traja členovia alebo päť členov. Prvé zloženie veriteľské výboru sa kreuje voľbou na prvej schôdzi veriteľov, pričom návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi nezabezpečených veriteľov, ktorí sú prítomní na schôdzi veriteľovi a súčasne sú oprávnení na nej hlasovať. Kto preto nie je prítomný na schôdzi veriteľov, nemôže byť volený za člena veriteľského výboru. Veriteľ, ktorý by napríklad prihlásil svoju pohľadávku po uplynutí 45-dňovej základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, nemá takisto právo byť volený do veriteľského výboru.

Postup pri voľbe členov veriteľského výboru môže byť niekedy vcelku komplikovaný. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pritom platí, že: „Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru sa v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.“ Z tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal záujem na vytvorení pravidiel, ktoré by napomohli kreovaniu veriteľského výboru. Ak by mal niektorý z prítomných veriteľov odôvodnené pochybnosti o spôsobe voľby členov veriteľského výboru, môže podať námietky do zápisnice o uznesení schôdze veriteľov. Ako špecifikum je potrebnú uviesť, že vo vzťahu k členom veriteľského výboru má aktívne (právo voliť) a pasívne volebné právo (právo byť volený) za istých podmienok aj zabezpečený veriteľ.

Isté špecifiká v zložení veriteľského výboru nastávajú aj v prípade, keď je úpadcom zákonom určený subjekt. Členom veriteľského výboru tak musí byť Fond ochrany vkladov vtedy, keď je úpadcom banka, resp. pobočka zahraničnej banky. Ak by bola v úpadku hypotekárna banka, členom ver

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály