VECNÝ POJEM: zamestnanec

zoradiť výsledky podľa:

Otázky a odpovede k zákonu o COVID -19

Dátum:
Rubrika: Problémy z praxe

Číslo:
Vydanie: 5/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Sekcia civilného práva MS SR pripravila súhrn najčastejších otázok a odpovedí k zákonu č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.

Vybrané opatrenia vlády SR v období pandémie pre zamestnávateľov a zamestnancov

Dátum:
Autor: Ing. Zita Kajanovičová
Rubrika: Daň z príjmov

Číslo:
Vydanie: 5/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“) upravuje opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti MF SR, a ktorých cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).

Komentár k novele Zákonníka práce v súvislosti s pandémiou

Číslo:
Vydanie: 5/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony prináša doplnenie Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) o jedenástu časť, ktorá sa vkladá za desiatu časť. Článok komentuje nové ustanovenia jedenástej časti.

Nárok zamestnanca na peňažné plnenie v súvislosti s výskytom koronavírusu

Dátum:
Autor: Ing. Iveta Matlovičová
Rubrika: Problémy z praxe

Číslo:
Vydanie: 4/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“) je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj:

  • vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika
  • posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Prehľad zmien v zdaňovaní fyzických osôb v roku 2020

Dátum:
Autor: Ing. Miroslava Brnová
Rubrika: Daň z príjmov

Číslo:
Vydanie: 4/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

V roku 2019 bolo schválených viacero noviel dotýkajúcich sa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pričom najvýznamnejšími zmenami v oblasti zdaňovania fyzických osôb bolo zavedenie a doplnenie nových oslobodených príjmov zamestnancov, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zavedenie 15%-nej sadzby dane pre podnikateľov, zmeny v uplatňovaní daňovej straty, zjednodušenie platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a zvýšenie hranice pre ich platenie a iné.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Dátum:
Autor: JUDr. Tatiana Mičudová
Rubrika: Právo pre ekonómov

Číslo:
Vydanie: 4/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Od 1. januára 2020 je účinná novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej aj ako „Zákonník práce“), ktorá zaviedla príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Podmienky poskytovania tohto príspevku upravuje Zákonník práce v osobitnom ustanovení § 152b.

Služobná cesta a ubytovanie so službami v cene

Dátum:
Autor: Ing. Anton Kolembus
Rubrika: Naša poradňa

Číslo:
Vydanie: 4/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Spoločnosť vysiela zamestnanca na služobnú cestu do zahraničia a do tuzemska. Zamestnanec sa ubytuje v hoteli, ktorý má v cene ubytovania napr. wellness, saunu, raňajky a iné služby. Na faktúre nie sú rozpísané tieto služby ale len cena za ubytovanie. Na webovej stránke hotela je uvedené, že cena je vrátane wellness, sauny, raňajok a iných služieb. Vyplýva zamestnávateľovi povinnosť krátiť tieto služby ako nedaňový náklad a prípadne zamestnancovi ako benefit? Môže si zamestnávateľ sám určiť, že 10 % uzná ako nedaňový náklad a benefit zamestnanca?

Škoda pri výkone práce spôsobená na cudzom majetku, odpočet DPH

Dátum:
Autor: Ing. Marián Drozd
Rubrika: Naša poradňa

Číslo:
Vydanie: 4/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Zamestnanec spoločnosti (platiteľ DPH), ktorá vyrába nábytok pri dovoze nábytku zákazníkovi poškodil fasádu. Spoločnosť dostala faktúru za opravu fasády zákazníka od stavebnej spoločnosti (od platiteľa DPH) s režimom DPH prenos daňovej povinnosti. Ide o opravu fasády zákazníka, s ktorým bola podpísaná zmluva o dielo a je v nej uvedené, že prípadné spôsobené škody pri montáži a dovoze nábytku spoločnosť uhradí. Spoločnosť si platí poistku pre prípad spôsobenia škody zákazníkovi, takže na základe tejto udalosti bude spoločnosti vyplatené poistné plnenie. Máme zaúčtovať opravu fasády na služby na účet 518 ako daňový náklad a DPH odvedieme a zároveň si aj uplatníme odpočet, alebo faktúru za opravu fasády zaúčtujeme ako škodu nedaňový náklad a DPH odvedieme a odpočet si neuplatníme?

Mimoriadne a dočasné zrovnoprávnenie zamestnávateľov v súvislosti COVID-19? Náhrada mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca pre všetkých zamestnávateľov

Číslo:
Vydanie: 3/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 pre riziko šírenia ochorenia COVID-19 bolo nariadených viacero opatrení. Okrem presne špecifikovaných výnimiek sa s účinnosťou od 16. marca 2020 od 6:00 hod. uzatvorili všetky maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, čo má výrazný vplyv na pracovnoprávne vzťahy a zamestnanosť.

Covid 19 v pracovnoprávnych vzťahoch

Číslo:
Vydanie: 3/2020
Ročník: 2020

Hodnotenie:

Praktická použiteľnosť niektorých ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) sa ukáže len pri potrebe ich aplikácie. Toto konštatovanie osobitne platí v aktuálnej situácii šíriacej sa akútnej infekcie horných dýchacích ciest COVID 19, ktorú spôsobuje nový koronavírus (SARSCoV-2) z čeľade Coronaviridae. Zamestnávatelia i zamestnanci sa dostávajú do stresu, keď sa snažia v rôznych ustanoveniach ZP nájsť akúkoľvek zmienku upravujúcu podobnú situáciu, a to najmä v zmysle „spracovania“ evidencie prítomnosti/neprítomnosti zamestnanca v práci v zmysle § 99 ZP. Hneď na úvod je potrebné konštatovať, že žiadny univerzálny postup v tomto prípade neexistuje a nahratie správneho kódu neprítomnosti zamestnanca do dochádzky a evidencie pracovného času závisí od pracovných podmienok zamestnanca, charakteru podnikateľskej činnosti zamestnávateľa i externých vplyvov spočívajúcich v rozhodovaní orgánov verejnej moci, napr. v podobe rozhodnutia o prerušení výučby na základných alebo stredných školách. Autori v predkladanom článku preto nedávajú odpoveď na otázky vznikajúce s ďalším postupom zamestnávateľa, ale snažia sa načrtnúť možné prístupy pri riešení situácie konformné s príslušnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov.

Aktuálne vydanie

5/2020

Dane a účtovníctvo v praxi
5/2020
Ročnik 2020

Zobraziť