Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Uzávierkové účtovné operácie v jednoduchom účtovníctve v príkladoch

Rubrika: Jednoduché účtovníctvo

Účtovné uzavieranie roka je proces, ktorý zahŕňa celý rad činností nadväzujúcich na seba, počnúc inventarizáciou všetkého majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky v podobe dokumentov stanovených v § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

 

Účtovné uzavieranie roka je proces, ktorý zahŕňa celý rad činností nadväzujúcich na seba, počnúc inventarizáciou všetkého majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky v podobe dokumentov stanovených v § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zdrojom údajov na zostavenie výkazov účtovnej závierky sú uzavreté účtovné knihy. Ich predpokladom je zaúčtovanie tzv. uzávierkových účtovných operácií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzavierania jedného účtovného obdobia. To znamená, že v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ), ako aj v sústave podvojného účtovníctva (PÚ) je potrebné realizovať pred zostavovaním účtovnej závierky účtovanie množstva rôznych, predovšetkým nefinančných účtovných prípadov. Pri ich účtovaní treba dbať na ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich finančné hospodárenie, daňové povinnosti, ktoré je potrebné zohľadniť v účtovníctve.

Jednoznačným cieľom všetkých uzávierkových účtovných operácií je pritom zabezpečiť, aby účtovníctvo a účtovná závierka splnili požiadavky a zásady určené zákonom. Správne a úplné zaúčtovanie všetkých uzávierkových účtovných operácií je najnáročnejšou činnosťou účtovnej závierky aj z toho dôvodu, že ich automaticky a komplexne nevykoná žiadny účtovný softvér. Je preto potrebné dôsledne poznať, aké účtovné prípady a prečo sa účtujú v rámci uzávierkových prác. Zoznam uzávierkových účtovných operácií nie je taxatívne stanovený ani v JÚ ani v PÚ. Kým v  JÚ pri účtovaní uzávierkových účtovných operácií je potrebné striktne dodržiavať zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), v PÚ ide skôr o striktné naplnenie základných zásad účtovníctva – časová a vecná súvislosť, zásada opatrnosti, zásada vernosti a pravdivosti účtovnej závierky (pozn.: uzávierkovým účtovným operáciám v PÚ sa budeme venovať v budúcom čísle časopisu).

Ako vyplýva z § 4 ods. 2 opatrenia MF SR č. 23586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ, ktoré podnikajú, alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“), za uzávierkové účtovné operácie v JÚ možno považovať najmä účtovné zápisy, ktoré sa uvádzajú za posledný zápis v peňažnom denníku, napriek tomu, že nemajú charakter finančných operácií. V peňažnom denníku sa teda uvádzajú z dôvodu, že tieto operácie vplývajú na základ dane a údaje zo stĺpcov príjmov a výdavkov peňažného denníka sú podkladom na výpočet základu dane a na spracovanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb (FO).

Uzávierkové účtovné operácie v JÚ uvádzané v peňažnom denníku teda upravujú základ dane z príjmov v súlade s daňovými zákonmi. Ide o:

  • zvýšenie príjmov o sumy dovtedy nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov podľa ZDP do položky príjmy celkove a do položiek podľa ich druhového členenia,
  • zníženie príjmov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov podľa ZDP do položky príjmov celkove a príjmov podľa ich druhového členenia,
  • zvýšenie výdavkov o sumy dovtedy nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavky celkove a podľa ich druhového členenia,
  • zníženie výdavkov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov podľa ZDP do položky výdavkov celkove a výdavkov podľa ich druhového členenia.

Hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou

Príklad č. 1:

Podnikateľ sa rozhodol postaviť si vo vlastnej réžii dielňu pre potreby svojho podnikania. Na výstavbu čiastočne využil bankový úver vo výške 500 000 Sk. V priebehu roka 2005 (máj až november) na výstavbu dielne postupne nakúpil stavebný materiál v hodnote 850 000 Sk. Dopravu materiálu si zabezpečoval čiastočne súkromným motorovým vozidlom, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku a čiastočne nákladným automobilom, ktorý má zaradený v obchodnom majetku a využíva ho pri svojej podnikateľskej činnosti. Súkromným vozidlom tiež zabezpečoval všetky administratívne činnosti súvisiace s výstavbou. Samotnú výstavbu realizoval v spolupráci s manželkou, synom a dvoma zamestnancami. So synom mal uzavretú pracovnú zmluvu a s dvoma zamestnancami mal uzavretú dohodu o vykonaní práce. Elektroinštalačné a vodoinštalačné práce mu vykonali na objednávku podnikateľské subjekty v okolí. Po splnení všetkých technických požiadaviek a ďalších podmienok stanovených právnymi predpismi SR zaradil dielňu v decembri 2005 do obchodného majetku.

Výdavky súvisiace s výstavbou v priebehu roku vynaložil v tejto štruktúre:

  • stavebný materiál vrátane nevyhnutných pracovných pomôcok 850 000 Sk,
  • mzda syna (ale iba príslušná časť zodpovedajúca prácam pri výstavbe; nie je možné započítať sem časť mzdy súvisiacu s ostatnou pracovnou náplňou) 24 000 Sk,
  • mzda dvoch zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, ktorí sa priamo podieľali na samotnej výstavbe dielne 48 000 Sk,
  • poistné odvody z príslušnej časti mzdy 8 448 Sk,
  • spotreba elektrickej energie (vyčíslená na základe času využívania a spotreby používaného elektrického náradia a pod.) 3 500 Sk,
  • doprava súkromným vozidlom [vyčíslená v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) ZDP a so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vo výške náhrady výdavkov na spotrebované PHL a sadzby základnej náhrady] 2 800 Sk,
  • doprava nákladným automobilom (vyčíslená na základe odjazdených kilometrov v súvislosti s výstavbou v prepočte podľa spotreby v technickom preukaze) 2 400 Sk,
  • úhrada faktúr dodávateľským firmám pri dodávke elektroinštalačných a vodoinštalačných prác 96 000 Sk,
  • príslušná časť odpisov nákladného automobilu (vyčíslená v pomere kilometrov odjazdených v súvislosti s výstavbou a celkove najazdených kilometrov v priebehu roka) 2 500 Sk,
  • správne poplatky súvisiace s výstavbou (povolenia, notár, kataster nehnuteľností a pod.) 9 300 Sk,
  • úroky z bankového úveru (platené mesačne) prislúchajúce k obdobiu do zaradenia do obchodného majetku (máj až december) 2 900 Sk (podnikateľ sa rozhodol, že úroky z úveru bude do času uvedenia majetku do užívania považovať za náklady súvisiace s obstaraním budovy).

Akým spôsobom má podnikateľ zaúčtovať tento majetok?

Celkove teda podnikateľ vynaložil na výstavbu dielne sumu 1 049 848 Sk, čo je potrebné považovať za vlastné náklady. V tejto sume vytvorený dlhodobý hmotný majetok treba zaradiť do evidencie dlhodobého hmotného majetku. Za týmto účelom podnikateľ zaevidoval majetok v knihe dlhodobého majetku podľa § 16 Postupov účtovania v JÚ. Keďže všetky výdavky podnikateľ v priebehu roka účtoval v peňažnom denníku do príslušných stĺpcov výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, je potrebné, aby vyčíslenú sumu vlastných nákladov z týchto výdavkov vyňal. V rámci uzávierkových účtovných operácií na konci roka 2005 uvedie teda túto sumu s mínusovým znamienkom v peňažnom denníku do stĺpca Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – celkove a v druhovom členení podľa jednotlivých zaúčtovaných položiek. Zároveň uvedie sumu 1 049 848 Sk do stĺpca Výdavky neovplyvňujúce základ dane – v druhovom členení Obstaranie dlhodobého majetku.

Táto suma sa stáva vstupnou cenou na účely odpisovania. Keďže podnikateľ do konca roka nestihol vybaviť dielňu technologickým zariadením z dôvodu meškania jeho dodávky a nezačal tak vytvorený majetok využívať na zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov, nemôže si uplatniť v roku 2005 daňový odpis z tohto majetku napriek tomu, že ide o majetok evidovaný v účtovníctve. 

Ak by podnikateľ začal vytvorený majetok do konca roka aj užívať spôsobom zabezpečujúcim príjmy, mohol by si za rok 2005 uplatniť daňový odpis. Pri využití rovnomerného spôsobu odpisovania do daňových výdavkov mohol by si uplatniť odpis vo výške 1/20 z 1 049 848 = 52 493 Sk.

Odpis pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku

Príklad č. 2:

Podnikateľ sa rozhodol s cieľom rozšírenia svojho výrobného a predajného programu na základe zmluvy o predaji podniku kúpiť podnik inej FO, ktorá mala z rodinných dôvodov záujem o okamžité ukončenie svojho podnikania. Zmluvné strany sa dohodli, že predaj celého podniku sa uskutoční za cenu 4 200 000 Sk. Ako má postupovať v účtovníctve, ak účtovná hodnota majetku tohto podniku vyčíslená v účtovníctve predávajúcej FO bola 5 000 000 Sk (pozemok s obstarávacou cenou 1 000 000 Sk, budova v zostatkovej cene 2 500 000 Sk, pohľadávky v nominálnej hodnote 1 500 000 Sk)?

Vzhľadom na to, že podnikateľ nadobudol majetok v rámci podniku za cenu nižšiu, ako bola jeho cena v účtovníctve predávajúcej FO a pritom nevykonal individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku, bude sledovať a evidovať opravnú položku k odplatne nadobudnutému majetku. Jej výška bude predstavovať hodnotu rozdielu medzi dohodnutou kúpnou cenou zníženou o cenu pozemku (keďže zmluvou o predaji podniku nebola dohodnutá oddelene cena pozemku, bolo potrebné tento pozemok oceniť podľa príslušných osobitných predpisov na 835 000 Sk) a hodnotou nadobúdaného majetku (bez pozemku), ktorou bol ocenený v účtovníctve predávajúceho. To znamená, že opravná položka bude zaevidovaná na inventárnu kartu vo výške 635 000 Sk [(4 200 000 – 835 000) – (5 000 000 – – 1 000 000)]. V danom prípade má táto opravná položka pasívny charakter.

V rámci uzávierkových účtovných operácií do príjmov zahrnovaných do základu dane (stĺpec Ostatné príjmy) je potrebné uviesť odpis tejto opravnej položky v súlade so ZDP. Vychádzať sa pritom bude z § 20 ods. 13 ZDP, v zmysle ktorého platí, že opravné položky k nadobudnutému majetku sa zahrnujú do daňových výdavkov alebo daňových príjmov v súlade s účtovnými predpismi, pričom u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave PÚ. Podľa Postupov účtovania v JÚ (§ 5 ods. 12) opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. To znamená, že podnikateľ, ktorý v roku 2005 nadobudol zmluvou o predaji podniku majetok v uvedenej cene a štruktúre, bude vzniknutú pasívnu opravnú položku vo výške 635 000 Sk odpisovať do zdaniteľných príjmov v rámci uzávierkových operácií počas 15 rokov s tým, že každý rok počnúc rokom 2005 zahrnie do príjmov sumu (635 000 / 15) = 42 333 Sk. Túto hodnotu k 31. 12. uvedie v peňažnom denníku v stĺpci Ostatné príjmy a zároveň ju zaeviduje v osobitne knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravných položiekk odplatne nadobudnutému majetku.

Podiel príjmov a výdavkov člena združenia na základe zmluvy o združení

Príklad č. 3:

Združenie FO tvoria traja podnikatelia, ktorí okrem podnikania v združení podnikajú aj samostatne. V zmluve o združení nebol dohodnutý spôsob vedenia účtovnej evidencie za združenie, preto v účtovníctve každého účastníka združenia sú evidované príjmy aj výdavky prináležiace združeniu.

  • Príjmy: účastník A 120 000 Sk, účastník B 350 000 Sk, účastník C 1 000 000 Sk,
  • Výdavky: účastník A – nákup materiálu 10 000 Sk, prevádzková réžia 55 000 Sk, účastník B – nákup materiálu 60 000 Sk, mzda z dohôd o vykonaní práce 8 000 Sk, prevádzková réžia 78 000 Sk, účastník C – nákup materiálu 130 000 Sk, mzdy zamestnancov 95 000 Sk, odvody za zamestnancov 32 000 Sk, prevádzková réžia 320 000 Sk.

Akým spôsobom a na základe akých dokladov sa majú vysporiadať u jednotlivých členov tieto príjmy a výdavky, ak dohodnutý pomer delenia príjmov a výdavkov je A : B : C = 10 : 30 : 60?

V danom prípade je potrebné postupovať tak, že príjmy a výdavky u jednotlivých účastníkov združenia sa preúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií v závere peňažného denníka u jednotlivých členov tak, aby bol zachovaný rovnaký pomer delenia príjmov a výdavkov dohodnutý v zmluve o združení. Je preto možné postupovať takto:

Účastník A:

  • Vyhotoví výdavkový pokladničný doklad (VPD) v prospech účastníka B na sumu 36 000 Sk (30 % zo 120 000 Sk) a VPD v prospech účastníka C na sumu 72 000 Sk (60 % zo 120 000 Sk). Za predpokladu, že príjem v celkovej hodnote 120 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný v príjmoch zahrnovaných do základu dane v stĺpci Predaj výrobkov a služieb, zaúčtuje tieto VPD do stĺpca Peňažné prostriedky hotovosť – výdaj a zároveň ako storno príjmov v stĺpci Predaj výrobkov a služieb v sume 108 000 Sk. Týmto spôsobom dôjde k rozdeleniu príjmov združenia (120 000 Sk) v pomere 10 : 30 : 60 medzi jednotlivých účastníkov združenia. Účastníci B a C v rámci uzávierkových operácií na základe obdržaného VPD si vyhotovia príjmový pokladničný doklad (PPD) a príslušnú sumu (B – 36 000 Sk, C – 72 000 Sk) zaúčtujú ako podiel príjmov účastníka združenia v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – Príjem a v stĺpci Príjmy zahrnované do základu dane – Predaj vlastných výrobkov a služieb.
  • Vyhotoví PPD na základe obdržaného VPD od účastníkov B a C na príslušnú časť príjmov vedených v účtovníctve účastníkov združenia. Pôjde o 10 % z 350 000 Sk od účastníka B, resp. 10 % z 1 000 000 Sk od účastníka C. Tieto podiely príjmov účastníka združenia zaúčtuje v peňažnom denníku v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – Príjem a v stĺpci Príjmy zahrnované do základu dane – Predaj vlastných výrobkov a služieb.
  • Vyhotoví PPD v prospech účastníka B na sumu 19 500 Sk (30 % z 10 000 Sk a 30 % z 55 000 Sk) a PPD v prospech účastníka C na sumu 39 000 Sk (60 % z 10 000 Sk a 60 % z 55 000 Sk). Za predpokladu, že výdavok na nákup materiálu v úhrnnej hodnote 10 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci Nákup materiálu a výdavok na prevádzkovú réžiu v úhrnnej hodnote 55 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci Prevádzková réžia, zaúčtuje tieto PPD do stĺpca Peňažné prostriedky hotovosť – Príjem a zároveň ako storno výdavkov v stĺpci Nákup materiálu v sume 9 000 Sk a v stĺpci Prevádzková réžia v sume 49 500 Sk. Týmto spôsobom dôjde k rozdeleniu výdavkov združenia (65 000 Sk) v pomere 10 : 30 : 60 medzi jednotlivých účastníkov združenia. Účastníci B a C v rámci uzávierkových operácií na základe obdržaného PPD si vyhotovia VPD a príslušnú sumu (B – 19 500 Sk, C – 39 000 Sk) zaúčtujú ako podiel výdavkov účastníka združenia v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – Výdaj a v stĺpcoch výdavkov ovplyvňujúcich základ dane Nákup materiálu (B – 3 000 Sk, C –  6 000 Sk) a Prevádzková réžia (B – 16 500 Sk, C – 33 000 Sk).
  • Vyhotoví VPD na základe obdržaného PPD od účastníkov B a C na príslušnú časť výdavkov vedených v účtovníctve týchto účastníkov združenia. Pôjde o 10 % zo 60 000 Sk (nákup materiálu), 10 % z 8 000 Sk (mzdy), 10 % zo 78 000 Sk (prevádzková réžia) od účastníka B, resp. 10 % zo 130 000 Sk (nákup materiálu), 10 % z 95 000 Sk (mzdy), 10 % z 32 000 Sk (platby do fondov), 10 % z 320 000 Sk (prevádzková réžia) od účastníka C. Tieto podiely výdavkov účastníka združenia zaúčtuje v peňažnom denníku v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – Výdaj a v stĺpci výdavkov ovp
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály