Úprava minimálnej mzdy od 1. januára 2019

Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom, najčastejšie v tých zamestnaniach, kde sa vyžaduje nižšia kvalifikácia a výkonnosť zamestnanca. Prostredníctvom minimálnej mzdy sa má zabezpečiť zamestnancom životná úroveň na spoločensky dôstojnej a minimálne uznanej hranici. Do roku 1996 bola výška minimálnej mzdy na Slovensku upravovaná nariadením vlády ČSFR. Od 1. 4. 1996 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, na základe ktorého mala Slovenská republika zavedenú jednotnú minimálnu mzdu. V súčasnosti je inštitút minimálnej mzdy zakotvený v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), podľa ktorého sa suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na nasledujúci kalendárny rok ustanoví príslušným nariadením vlády SR.

Dňa 10. 10. 2018 bolo schválené nariadenie vlády, ktorým sa zvyšuje minimálna mzda na rok 2019 takto:

• zo sumy 480 € na sumu 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• zo sumy 2,759 € na sumu 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy sa valorizuje každý rok s platnosťou na celý nasledujúci kalendárny rok. Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za obdobný pracovný vzťah sa považujú pracovné vzťahy, ktoré upravuje podľa odkazu zákona o minimálnej mzde, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 346/2005 Z. z. v z. n. p.

Počnúc 1. 1. 2013 sa uplatňovanie minimálnej mzdy vzťahuje aj na zamestnancov (dohodárov), ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Užitočná rada: Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy). Pre tieto skupiny osôb suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády nie je právne záväzná.

Vplyv minimálnej mzdy na dohodnutie základnej zložky mzdy

Zamestnávateľ je povinný za vykonanú prácu zaplatiť zamestnancovi mzdu, odmenu alebo plat. Zamestnávateľ dohodne so zamestnancom v rámci mzdových podmienok okrem formy odmeňovania aj sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení́ poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základná zložka mzdy je časť príjmu zamestnanca, ktorý je poskytovaná v závislosti od odpracovaného času alebo od dosiahnutého výkonu. Zákon č. 301/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) neustanovuje, aby bola základná zložka mzdy dohodnutá najmenej vo výške platnej minimálnej mzdy, jej výška je vždy predmetom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale celková mzda zamestnanca [základná zložka mzdy + ďalšie zložky mzdy (napr. príplatky)] nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Uvedené vyplýva z ust. § 119 ods. 1 Zákonníka práce: „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde“. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť výšku základnej (tarifnej) mzdy, ktorá nedosahuje výšku platnej minimálnej mzdy, ale po pripočítaní ďalších zložiek príjmu za vykonanú prácu (odmeny, prémie, osobné ohodnotenie a pod.) musí byť výsledná suma mzdy aspoň vo výške minimálnej mzdy ustanovenej zákonom o minimálnej mzde.

Ak by skutočne dosiahnutá celková mzda zamestnanca bola (po očistení o plnenia, ktoré sa podľa Zákonníka práce do celkovej mzdy nezapočítavajú) nižšia ako minimálna mzda, resp. nižšia ako sadzba minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľovi by vznikla povinnosť poskytnúť zamestnancovi doplatok do výšky minimálnej mzdy.

Minimálne mzdové nároky

V Zákonníku práce sú taxatívne uvedené sadzby minimálnych mzdových nárokov, ktoré určujú najnižšiu možnú výšku celkovej mzdy (bez mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdy za prácu nadčas, ako aj bez mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, v sobotu a v nedeľu, za nočnú prácu a bez mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce), ktorá je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce. Mzdou sa pritom rozumejú výlučne plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu bez takých plnení, ktoré nemajú charakter mzdy (pozri § 118 Zákonníka práce).

Zákonník práce ustanovuje vyplácanie minimálnej mzdy len za najjednoduchšie činnosti, a to za výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Náročnejšie činnosti musia byť odmeňované vyššou „minimálnou“ mzdou. Vyplácanie minimálnej mzdy ustanovenej len nariadením vlády, by bolo v takomto prípade nezákonné a zároveň postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce. Ak celková mzda nezodpovedá minimálnej mzde určenej pre príslušný stupeň náročnosti práce, zamestnanec sa môže doplatenia mzdy do výšky minimálnej mzdy, resp. sumy minimálneho mzdového nároku domáhať aj súdnou cestou.

Zamestnávateľ, u ktorého je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálnej mzdy určenej v kolektívnej zmluve pre príslušný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak celková mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval v mesiaci plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou v kolektívnej zmluve na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou:

doplatok = ustanovená minimálna mzda – dosiahnutá mzda zamestnanca

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu a dosiahnutou mzdou:

doplatok = minimálny mzdový nárok – dosiahnutá mzda zamestnanca

Užitočná rada: Ak sú podmienky odmeňovania dohodnuté v kolektívnej zmluve, inštitút minimálnych mzdových nárokov sa na zamestnancov u takéhoto zamestnávateľa nevzťahuje.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najmenej minimálnu mzdu ustanovenú na príslušný kalendárny rok, resp. mzdu v sume príslušného minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce vykon