Úprava minimálnej mzdy od 1. januára 2018

V zmysle súčasnej právnej úpravy je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p., v ktorom je inštitút minimálnej mzdy zakotvený. Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom sa vždy na nasledujúci kalendárny rok ustanoví príslušným nariadením vlády SR. Dňa 15. 11. 2017 bolo vyhlásené v Zbierke zákonov nariadenie vlády SR č. 278/2017 Z. z., ktoré zrušuje nariadenie vlády SR č. 280/2016 Z. z., a ktorým sa od 1. 1. 2018 zvyšuje výška minimálnej mzdy:

• zo sumy 435 € na sumu 480 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• zo sumy 2,500 € na sumu 2,759 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy sa valorizuje každý rok s platnosťou na celý nasledujúci kalendárny rok. Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za obdobný pracovný vzťah sa považujú pracovné vzťahy, ktoré upravuje podľa odkazu zákona o minimálnej mzde, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p., zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 346/2005 Z. z. v z. n. p. Počnúc 1. januárom 2013 sa uplatňovanie minimálnej mzdy vzťahuje aj na zamestnancov (dohodárov), ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy). Pre tieto skupiny osôb suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády nie je právne záväzná.

Minimálne mzdové nároky

Zákonník práce ustanovuje vyplácanie minimálnej mzdy len za najjednoduchšie činnosti, a to za výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Náročnejšie činnosti musia byť odmeňované vyššou „minimálnou“ mzdou. Vyplácanie len minimálnej mzdy by bolo v takomto prípade nezákonné a zároveň postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce. Ak dohodnutá mzda nezodpovedá minimálnej mzde, zamestnanec sa môže doplatenia mzdy do výšky minimálnej mzdy, resp. sumy minimálneho mzdového nároku domáhať aj súdnou cestou.

Súčasná právna úprava upravuje, že ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou:

doplatok = ustanovená minimálna mzda – dosiahnutá mzda zamestnanca

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu a dosiahnutou mzdou:

doplatok = minimálny mzdový nárok – dosiahnutá mzda zamestnanca

Užitočná rada: Ak sú podmienky odmeňovania dohodnuté v kolektívnej zmluve, inštitút minimálnych mzdových nárokov sa na zamestnancov u takéhoto zamestnávateľa nevzťahuje.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najmenej minimálnu mzdu ustanovenú na príslušný kalendárny rok, resp. mzdu v sume príslušného minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce vykonávanej zamestnancom. Čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu. Zamestnávateľ je na tento účel povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, a to v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušného minimálneho mzdového nároku:

pracovné miesto → stupeň náročnosti práce → minimálny mzdový nárok

Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6 stupňov náročnosti práce a súčasne do 6 koeficientov minimálnej mzdy. Zamestnávateľ pri priraďovaní stupňa náročnosti postupuje v súlade s prílohou č. 1 Zákonníka práce. Príklady na priradenie stupňa náročnosti k pracovným miestam podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej pracovnej činnosti môžu byť (napríklad) nasledovné:

1. Stupeň náročnosti práce: Základné manipulačné alebo prípravné práce, ktoré sú podľa určitých postupov alebo pokynov nadriadeného, napr. upratovačka, operátor výroby.
2. Stupeň náročnosti práce: Rutinné odborné práce alebo práce s hmotnou zodpovednosťou, jednoduché remeselné činnosti alebo práca v zdravotníctve, napr. administratívny pracovník, predavačka.
3. Stupeň náročnosti práce: Menej zložité agendy, rôzne druhy tvorivých remeselných prác, aj práce, kde je zodpovednosť za zdravie iných osôb alebo práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu, napr. zdravotná sestra, masér, vodič.
4. Stupeň náročnosti práce: Odborné agendy a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, práce poskytujúce zdravotnú starostlivosť, manažérske a riadiace funkcie, napr. oblastný manažér, hlavný účtovník.
5. Stupeň náročnosti práce: Koncepčné, tvorivé a metodické práce vyžadujúce zvýšenú psychickú odolnosť, práce s mimoriadne náročným procesom, kde je nutné dodržiavať zložité postupy, napr. vedúci výroby, manažér pobočky.
6. Stupeň náročnosti práce: Tvorivé úlohy, ktoré je nutné riešiť neobvyklým spôsobom, vysoká miera zodpovednosti, ktorá môže mať pre spoločnosť významný dopad, napr. výkonný riaditeľ.

Výška sadzby minimálneho mzdového nároku je pre príslušný stupeň náročnosti násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a koeficienta minimálnej mzdy. Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov v eurách na hodinu úmerne zvýšia. U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov na rok 2018