Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pri sprostredkovateľských službách

Zákonom č. 471/2009 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2010 novelizoval zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej „zákon o DPH“). Touto novelou sa v § 15 a 16 zákona o DPH zaviedli nové pravidlá pre určenie miesta dodania služieb. Zámerom týchto pravidiel je zabezpečiť v čo najväčšej miere zdanenie služieb v mieste ich spotreby, to znamená v štáte, v ktorom dochádza k spotrebe služieb.

Všeobecné a osobitné pravidlá

Ustanovenia § 15 a 16 zákona o DPH obsahujú dve všeobecné a niekoľko osobitných pravidiel pre určenie miesta dodania služieb. Určením miesta dodania služby sa určí, v ktorom štáte sa má zo služby platiť daň. Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa od 1. januára 2010 služby poskytnuté zdaniteľným osobám zdaňujú v štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba, príjemca služby, sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba poskytnutá prevádzkarni zdaniteľnej osoby, v štáte, v ktorom má príjemca služby prevádzkareň. Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH sa služby poskytnuté nezdaniteľným osobám zdaňujú v štáte, v ktorom má poskytovateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba poskytnutá prevádzkarňou zdaniteľnej osoby, v štáte, v ktorom má poskytovateľ služby prevádzkareň, z ktorej sa služba poskytuje. Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby sú uvedené v § 16 zákona o DPH. Pre správne posúdenie konkrétnej služby v každom jednotlivom prípade je dôležité určiť, či pre ňu platí osobitné pravidlo a ak neplatí, uplatní sa všeobecné pravidlo. Takýto postup je potrebné dodržať aj pri sprostredkovateľských službách.
 

Zmluva o sprostredkovaní

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou stranou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Ak sú sprostredkovateľ aj záujemca podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a ak sa záväzkový vzťah týka ich podnikania, bude zmluvou o sprostredkovaní založený obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 642 až 651 Obchodného zákonníka. V prípade, že jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená, ide o neobchodný záväzkový vzťah založený sprostredkovateľskou zmluvou podľa § 774 až 777 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o sprostredkovaní sa týka jednorazového sprostredkovania (prípadne aj opakovaného), nemôže však ísť o trvalé, sústavné sprostredkovanie. V prípade trvalej, sústavnej sprostredkovateľskej činnosti by bolo potrebné tento vzťah považovať za obchodné zastúpenie na základe zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 až 672a Obchodného zákonníka.

Sprostredkovateľ sa zaväzuje, že v mene a na účet záujemcu, svojho klienta, sprostredkuje napr. predaj tovaru tretej osobe, kúpu tovaru od tretej osoby, dodanie služby tretej osobe alebo prijatie služby od tretej osoby, za čo dostane od klienta odplatu (províziu). Vo všetkých týchto prípadoch ide zo strany sprostredkovateľa, pokiaľ koná v postavení zdaniteľnej osoby, o dodanie sprostredkovateľskej služby za protihodnotu, ktorá je predmetom dane a pre ktorú je potrebné určiť miesto dodania služby, teda štát, v ktorom sa služba zdaní, a