Uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2009 v praxi

Inštitút zamestnaneckej prémie bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2009 zákonom č. 563/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. s cieľom zvýšiť čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov (daňovníkov s príjmami iba zo závislej činnosti). Nárok na zamestnaneckú prémiu má však iba ten zamestnanec, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti aspoň počas šiestich mesiacov a zároveň jeho príjmy zo závislej činnosti sú aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (za rok 2009 to je 1 773 €).

Zamestnanecká prémia sa považuje za adresnú formu dodatočnej sociálnej pomoci v podobe negatívnej dane, keďže ide o príspevok štátu zamestnancom s príjmom na úrovni blízkej minimálnej mzde. Jej výška závisí nielen od celkového príjmu zamestnanca, ale aj od počtu mesiacov práce (časový test) a tiež od formy práce (ak zamestnanec dosahuje celý rok posudzované príjmy iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká). Platí, že s rastúcim príjmom zamestnanca zamestnanecká prémia postupne klesá, až nárok na zamestnaneckú prémiu zanikne. Maximálna výška zamestnaneckej prémie je ovplyvnená výškou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a úrovňou minimálnej mzdy, pričom za rok 2009 je výška zamestnaneckej prémie stanovená v sume 181,03 €.

Zamestnanecká prémia sa uplatňuje vždy po skončení zdaňovacieho obdobia dvomi spôsobmi:

• na základe vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo
• prostredníctvom podania daňového priznania.

Po prvýkrát si ju zamestnanci môžu uplatniť za zdaňovacie obdobie roku 2009.

Kedy vzniká zamestnancovi nárok na zamestnaneckú prémiu

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) stanovuje pomerne prísne podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie. V prípade, že by iba jedna z nižšie uvedených podmienok nebola splnená, zamestnanec stráca síce nárok na zamestnaneckú prémiu, ale namiesto zamestnaneckej prémie si znižuje základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 32a ZDP vzniká daňovníkovi (zamestnancovi) iba po splnení všetkých stanovených podmienok, ak:

1. dosiahol zdaniteľné príjmy z vybraných druhov závislej činnosti (ide o príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu), vykonávanej len na území SR (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
2. poberal posudzované príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov,
3. pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 ZDP) nevyužil možnosť túto daň považovať za preddavok na daň a započítať ju na úhradu celkovej daňovej povinnosti (čiže tieto príjmy považuje daňovník za zdanené a neuvádza ich v daňovom priznaní), môže to urobiť pri príjmoch zo závislej činnosti zdanených zrážkou pri nepodpísanom vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti (ide o príjmy zo závislej činnosti, ktorých úhrnná výška od jedného zamestnávateľa nepresiahla za kalendárny mesiac sumu 165,97 €, a u ktorého si daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus),
4. nepoberal niektoré vybrané príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. podiely na zisku – dividendy, podiely členov pozemkového spoločenstva na výnosoch a majetku) alebo iné príjmy zo závislej činnosti (napr. príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, prokurátorov SR a poslancov Európskeho parlamentu, odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb, odmeny obvinených a odsúdených, obslužné, príjem sumy vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla, hodnota zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom, cena alebo výhra prijatá zamestnancom),
5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (príjmy z podnikania, z inej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy), okrem takých príjmov, z ktorých sa daň vybrala zrážkou a zároveň nevyužil možnosť túto daň považovať za preddavok na daň,
6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia (k 1. 1.) poberateľom dôchodku (napr. starobného alebo predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku) alebo mu nebol dôchodok priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia,
7. suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Nárok na zamestnaneckú prémiu daňovníkovi nevzniká, ak sú splnené všetky uvedené podmienky, ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p.

Príklad č. 1:
Pán Vyskočil bol od januára do apríla 2009 zamestnaný ako kurič v riadnom pracovnom pomere u  istej s. r. o. v SR, s mesačným príjmom zo závislej činnosti vo výške 320 €. Od mája do augusta bol nezamestnaný. V mesiacoch september a október pracoval na dohodu o vykonaní práce s mesačným príjmom 300 €. Od novembra 2009 sa zamestnal na dobu neurčitú (uzatvoril pracovnú zmluvu) ako vrátnik, s mesačným príjmom 350 €.

Do posudzovaných príjmov sa podľa § 32a ZDP ods. 1 písm. a) bod 1 započítavajú aj príjmy dosahované na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (za podmienky, že je splnený časový test - posudzované príjmy zamestnanec poberá aspoň 6 kalendárnych mesiacov v hlavnom pracovnom pomere). Mesiace, za ktoré zamestnanec dosahoval posudzované príjmy iba na základe dohôd sa do časového testu nezapočítavajú. Zamestnanec splnil podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu za rok 2009 – (spolu 4 x 320 + 2 x 350 + 2 x 300 = 2 580 € > 1 773 €) a tieto príjmy poberal aspoň 6 mesiacov – mesiace, v ktorých pracoval na dohodu o vykonaní práce sa nezapočítavajú.

Okrem toho mal v roku 2009 príjem vo forme úrokov z vkladov na vkladných knižkách a príjem vo forme úrokov zo stavebného sporenia (tieto príjmy považuje daňovník zrazením dane za daňovo vysporiadané a neuvádza ich už do daňového priznania).

V mesiacoch jún až september 2009 prenajímal rekreačnú chatku za 85 € mesačne. (Celkový príjem z prenájmu nehnuteľnosti bol 340 €. Tento príjem sa považuje za oslobodený od dane do výšky 5-násobku životného minima, čiže pre rok 2009 do výšky 894,60 €, keďže v tomto prípade nejde o zdaniteľný príjem, zamestnanec nestráca nárok na zamestnaneckú prémiu).

***

Príklad č. 2:
Pán Smutný počas celého roku 2009 poberal príjmy zo závislej činnosti z Českej republiky (mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú), s mesačným príjmom 12 000 CZK. Okrem toho sa stal v SR poberateľom riadneho starobného dôchodku k 1. 1. 2009.

Daňovník v obidvoch prípadoch nesplnil podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu.

***

Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2009

Ak zamestnanec poberal posudzované príjmy zo závislej činnosti v zdaňovacom období počas 12 kalendárnych mesiacov a splnil všetky vyššie uvedené podmienky, má nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške.

Ak zamestnanec pracoval iba časť roka alebo v niektorých mesiacoch poberal príjmy na základe niektorej z dohôd mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce (ktoré sa nezahŕňajú do časového testu 6 mesiacov), má nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie podľa počtu mesiacov, za ktoré poberal príjmy.

Výpočet výšky zamestnaneckej prémie za rok 2009: