Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Umelci a športovci v kontexte zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Dátum: Rubrika: Medzinárodné zdaňovanie

Pri riešení daňových otázok vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch v súvislosti s daňou z príjmov je potrebné vychádzať nielen zo zákonov platných na území SR, a to najmä zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale aj z medzinárodných zmlúv, a to predovšetkým zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluvy o ZDZ“), ktorými je SR viazaná.

Tieto zmluvy o ZDZ vychádzajú predovšetkým z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára. Aj keď táto právna norma nie je záväznou právnou normou vyjadruje vo všeobecnosti väčšinový názor členských štátov OECD, na základe ktorého sa vypracúva aktualizácia modelovej zmluvy a jej komentára a aplikuje sa jej výklad pri použití rozriešenia oprávnenosti dotknutých štátov na zdanenie jednotlivých príjmov. Samozrejme existujú určité oblasti, v ktorých niektoré členské aj nečlenské štáty OECD so znením jednotlivých článkov modelovej zmluvy a s ich výkladom uvedenom v komentári k tejto zmluve nesúhlasia. V takomto prípade môže každý členský i nečlenský štát OECD zaujať svoje stanovisko k záležitosti, s ktorou principiálne nesúhlasí. Svoj nesúhlas je potom vyjadrený pod označením „poznámka ku komentáru“ alebo „výhrada k článku“ v prípade členských a v prípade nečlenských štátov OECD je označený ako „stanovisko (resp. pozícia) k článku.... a ku komentáru k tomuto článku“.

Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu k zmluvám o ZDZ v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1988 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Možno ho použiť, na potvrdenie významu konkrétnych ustanovení zmlúv o ZDZ, ktorý vyplýva na základe použitia všeobecných výkladových pravidiel upravených v článku 31 Dohovoru (t. j. interpretácie zmluvy o ZDZ dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve o ZDZ v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmlúv o ZDZ) alebo ho možno použiť ako doplnkový prostriedok tam, kde význam podľa článku 31 Dohovoru je nejednoznačný, nejasný, zrejme protikladný alebo nerozumný.

Posudzovanie zdanenia umelcov a športovcov podľa Modelovej zmluvy OECD

V nadväznosti na modelovú zmluvu OECD je zdanenie umelcov a športovcov upravené v článku 17. V predmetnom článku je určený všeobecný princíp zdanenia tejto skupiny daňovníkov, a to, že umelci a športovci, ktorí sú rezidentami jedného zmluvného štátu môžu byť zdaňovaní v druhom zmluvnom štáte, v ktorom vykonávajú osobne svoju umeleckú a športovú činnosť, bez ohľadu na to, čije táto činnosť závislého alebo nezávislého charakteru.

Výraz „umelec“ zahŕňa hlavne javiskového umelca, filmového alebo rozhlasového herca, herca v televíznej reklame, speváka, hudobníka alebo tanečníka. Ustanovenia článku sa nevzťahujú na rečníkov (lektorov) konferencií, osoby poskytujúce rozhovor v televízii, na administratívny alebo pomocný (podporný) personál v umeleckom priemysle (napr. filmoví režiséri, kameramani, producenti, filmoví riaditelia, choreografi, technický personál, diaľničné osadenstvo (vodiči populárnych skupín a pod.).

Ak daňovník súčasne režíruje zábavný program, film alebo televízny program a účinkuje v ňom, alebo robí choreografiu v tanečnom súbore a zároveň v ňom tancuje, je nutné skúmať prevažujúcu (podstatnú) činnosť v štáte, v ktorom sa predstavenie (výkon) uskutočňuje. Ak jeho aktivity v tomto štáte majú prevažne charakter osobných umeleckých vystúpení, článok 17 sa bude aplikovať na všetky výsledné príjmy, ktoré poberá v tomto štáte. Ak umelecký výkon tvorí bezvýznamnú časť jeho celkových aktivít v tomto štáte, celý príjem nebude spadať do rámca článku 17. V iných prípadoch, čiže v prípadoch kedy je charakter príjmov zhruba v rovnakom pomere je nutné rozdelenie týchto príjmov a následné zaradenie do príslušných príjmov a potom posúdenie zdanenia samostatne pre každý príjem.

Článok presne nedefinuje ani výraz „športovec“. Zámerom bolo obsiahnuť športovcov v širšom význame. Preto sa výraz neobmedzuje len na športovcov štartujúcich na tradičných atletických podujatiach (napr. bežci, skokani, oštepári a pod.), ale zahŕňa tiež futbalistov, golfových hráčov, džokejov, hráčov kriketu a tenisu, či automobilových pretekárov. Ustanovenia článku sa aplikujú aj na ďalších účastníkov verejnej zábavy, ako sú napr. hráči biliardu alebo účastníci turnajov v šachu alebo bridži.

Článok presne nedefinuje výraz „umelec alebo športovec“, len napríklad uvádza osoby, na ktoré by sa mohol vzťahovať. Tieto príklady by sa v žiadnom prípade nemali považovať za vyčerpávajúce.

Zatiaľ, čo samotné príjmy sprostredkovateľov (umelecké agentúry, športoví manažéri) medzi umelcom alebo športovcom a verejnosťou, napr. za organizovanie vystúpenia umelca alebo športovca, nespadajú do rámca tohto článku, akékoľvek príjmy, ktoré sprostredkovatelia dosiahnu v mene umelca alebo športovca sem samozrejme spadajú.

Použitie výrazu „osobne vykonávaná činnosť“ neznamená aplikáciu článku len na príjem pripadajúci jednotlivcovi (umelcovi, športovcovi). Článok je použiteľný tak na príjmy odvedené priamo, ako aj na príjmy odvedené nepriamo jednotlivým umelcom alebo športovcom, t. j. aj na príjmy orchestrov, hudobných a tanečných skupín, zborov, či športových tímov.

V niektorých prípadoch nebude príjem vyplatený jednotlivcovi (sprostredkovateľovi, či agentovi v mene umelca) priamo v štáte, kde sa vystúpenie koná. Ak je napr. člen orchestra vyplácaný formou platu a orchester vyplatí muzikanta skôr, ako dostane platbu za toto vystúpenie, zmluvný štát, v ktorom sa vystúpenie uskutoční, je oprávnený podľa článku 17 zdaňovať aj časť muzikantského platu, ktorý pomerne pripadá na toto vystúpenie.

Okrem platieb za ich skutočné osobné vystúpenie umelci a športovci často prijímajú príjem vo forme poplatkov (napr. za rozširovanie vystúpenia umelca na CD nosičoch, video záznamoch a pod.), sponzorstva alebo reklamných poplatkov (napr. príjmy za používanie, t. j. propagovanie športového náradia alebo oblečenia). Je veľmi dôležité skúmať, v akom rozsahu je príjem priamo prepojený so skutočnými aktivitami umelca alebo športovca v danom štáte. Príjem z poplatkov, reklamy alebo sponzorstva bude spadať do rámca článku 17 vtedy, ak je vyplácaný v priamej súvislosti s vystúpením umelca alebo športovca v tomto štáte.

Vo všeobecnosti platí, že iné články zmluvy sa aplikujú vtedy, keď neexistuje priama väzba medzi akýmkoľvek príjmom a verejným vystúpením umelca alebo športovca v krajine, ktorej sa to týka. Potom poplatky napr. z autorských práv (duševného vlastníctva) spadajú do rámca článku 12 a príjem z ďalších osobných nezávislých služieb (napr. reklamné a sponzorské poplatky) podliehajú opatreniam v článku 14. Kompenzácia vyplatená umelcovi alebo športovci za to, že vystúpenie bolo organizátorom zrušené, spadá do rámca článku 21 (iný príjem), t. j. je zdaniteľná len v štáte trvalého bydliska umelca alebo športovca (v štáte rezidencie).

Článok rieši aj situácie, kedy príjem z osobných činností jednotlivých umelcov a športovcov neplynie priamo alebo nepriamo im samotným, ale iným osobám.

Ak príjem umelca alebo športovca plynie inej osobe a štát zdroja nemá štatutárne právo preskúmavať osobu prijímaciu tento príjem, článok umožňuje zdaniť pomer príjmu, ktorý nemôže byť zdanený v rukách umelca, osobe, ktorá prijíma odmenu. Tak podnik (jednotlivec), ktorý poberá príjem, môže byť zdaniteľný v štáte zdroja aj keď príjem nie je prisúdený stálej prevádzkarni (stálej základni).

Z hľadiska aplikácie článku nie je rozhodujúce, kto príjem vypláca, či je príjem vyplácaný v štáte výkonu činnosti alebo v inom štáte, či je vyplácaný v peňažnej mene štátu zdroja alebo v peňažnej mene iného štátu, či je vyplácaný v peniazoch alebo v naturáliách, či je vyplácaný v hotovosti alebo poukazovaný na účet príjemcu alebo je mu inak v prospech pripisovaný, alebo či je daňovník (umelec alebo športovec) v štáte rezidencie povinný z príjmov za činnosť vykonávanú v inom štáte platiť daň z príjmov.

Bez ohľadu na uvedené sú predmetné príjmy vyňaté zo zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom umelec vykonáva svoju činnosť (nie v štáte rezidencie), za predpokladu, že táto činnosť je hradená z prevažnej časti z verejných fondov jedného zo zmluvných štátov, alebo je táto činnosť vykonávaná na základe kultúrnej dohody alebo dohodnutia medzi zmluvnými štátmi.

Posudzovanie zdanenia príjmov umelcov a športovcov na území SR podľa ZDP

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály