Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Účtovný odpis premlčanej pohľadávky a daňový výdavok

Dátum: Rubrika: Polemika

Podnikatelia majú eminentný záujem na tom, aby ich pohľadávky boli čo najskôr zinkasované. To platí v prvom rade u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (spravidla obchodné spoločnosti a družstvá), pretože pohľadávky sú u nich zdaniteľným výnosom. Situácia je vážnejšia, ak navyše z vystavených faktúr musia odviesť aj daň z pridanej hodnoty (DPH).

Napriek tomu sa nezriedka stane, že podnikateľ v účtovníctve zistí pohľadávku, ktorej už uplynula premlčacia lehota. Čo s ňou, ak v minulosti k tejto pohľadávke neboli tvorené ani daňové opravné položky? Ako môže účtovná jednotka túto pohľadávku vyradiť z účtovníctva a aký dopad to bude mať na daň z príjmov právnických osôb? Údajne podľa metodického usmernenia finančného riaditeľstva je možné daňovo odpísať len nepremlčané pohľadávky.

Premlčanie z právneho hľadiska

Premlčanie (lat. inveteratio, starý inštitút rímskeho práva) ako právny inštitút vzniká v dôsledku uplynutia zákonom ustanoveného času na vykonanie, uplatnenie práva s tým, že oprávnený subjekt (veriteľ) toto svoje právo nevykonal. Premlčanie práva spôsobuje nemožnosť jeho priznania zo strany súdu, ak povinný subjekt (dlžník) vzniesol námietku premlčania.

V zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) je premlčanie upravené v § 100 až § 114, v zákone č. 53/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) zase v ustanoveniach § 387 až § 408. Všeobecná premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky, v obchodnom práve je zase všeobecná premlčacia doba až štvorročná. Premlčanie (inveteratio) má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu, napr. na úhradu pohľadávky.

Nárok oprávneného účastníka trvá aj po uplynutí premlčacej doby, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Z uvedeného vyplýva že, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, sťažuje sa ním však jeho vymáhateľnosť v prípade, že povinná osoba vznesie námietku premlčania, po uplynutí premlčacej doby. Spôsobí to oslabenie takéhoto práva, prípadne vyvolá neúčinnosť právneho úkonu. Dané právo potom nemožno úspešne uplatniť na súde, rozhodcovskom orgáne, prípadne nemožno uplatniť uskutočnenie určitého právneho úkonu oprávnenou osobou.

Právne následky premlčania nastávajú za podmienky, že si oprávnený subjekt neuplatnil svoje právo, pred uplynutím zákonom stanovenej doby. Neprihliada sa tu na okolnosti, pre ktoré si veriteľ svoje právo neuplatnil, či už boli príčiny neuplatnenia práva objektívne alebo subjektívne. Uplynutie stanovenej premlčacej doby dáva dlžníkovi subjektívne právo vzniesť námietku premlčania. Uplatnenie tohto práva dlžníkom je dobrovoľné, môže ale nemusí ho uplatniť. Dôležitá tu je aj skutočnosť, že súd na premlčanie z úradnej povinnosti neprihliada ani ho neskúma, bez podania námietky premlčania oprávneným. Ak si dlžník neuplatní námietku premlčania, a to bez ohľadu na to či si bol alebo nebol tejto možnosti vedomý, súd veriteľovi jeho právo prizná. Súdy totiž poskytujú účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, v otázkach hmotného práva však povinnosť poučovať nemajú. Takže nie sú povinné ale ani oprávnené poučiť účastníka napr. o možnosti vzniesť námietku premlčania. K tomu, aby premlčanie malo za následok zánik nároku, je potrebné splnenie troch podmienok:

  1. márne uplynutie premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť ani predĺžiť, pretože je upravená kogentnými normami,
  2. nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,
  3. vznesenie námietky premlčania na súde alebo inom príslušnom orgáne dlžníkom.

Práva vzniesť námietku premlčania sa nemožno vzdať. Dohoda, v ktorej by sa dlžník dopredu vzdal tejto možnosti, by bola preto neplatná.

Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom trvá aj po uplynutí premlčacej doby. V súvislosti so vznesením námietky síce dôjde k zániku nároku ako konečnej zložky práva, avšak premlčané právo vo svojej podstate nezanikne ale ďalej trvá ako tzv. naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na tzv. naturálnu obligáciu. Znamená to, že dlžník i po premlčaní práva, teda straty nároku veriteľa, môže pohľadávku dobrovoľne v súlade s právom splniť. A môže tak urobiť i po vynesení právoplatného rozsudku súdu, ktorým bola veriteľova žaloba v dôsledku námietky premlčania zamietnutá. Pohľadávku uhradí bez toho, aby išlo o plnenie bez právneho dôvodu, a to o bezdôvodné obohatenie. Ak dlžník premlčanú pohľadávku uhradí, nemôže sa domáhať jej vrátenia, pretože plnil to, čo dlhoval. Prijatím tohto plnenia premlčaného dlhu teda veriteľ nezíska neoprávnený prospech. Platí to aj vtedy, ak bolo plnenie

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály