Účtovné a daňové aspekty automobilu v podnikaní (1. časť)

Pre množstvo podnikov sa stalo používanie automobilu nevyhnutnosťou pri ich každodennej podnikateľskej činnosti. V súčasnosti existuje viacero spôsobov obstarania automobilu, ktorý bude používaný na podnikanie. Automobil je možné obstarať kúpou a zaradiť ho do obchodného majetku spoločnosti. Ďalším zo spôsobov je obstaranie formou finančného prenájmu, prostredníctvom operatívneho prenájmu alebo je možné si automobil vypožičať, príp. prenajať (na základe zmluvy o výpožičke alebo nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, resp. na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka). Iným spôsobom je využívanie súkromného auta aj na pracovné účely. Každý z uvedených spôsobov má svoje špecifiká, ktoré sa prejavujú jednak v pôsobení na finančnú situáciu účtovnej jednotky (ÚJ), napr. odčerpaním vysokej sumy peňažných prostriedkov na nákup automobilu, čo môže mať vplyv na likviditu podniku, ako aj vo vplyve na účtovníctvo a na možnosť uplatňovania výdavkov súvisiacich s obstaraním a odpisovaním automobilu do daňových výdavkov.

Kúpa automobilu na podnikanie

Základným predpokladom kúpy automobilu do obchodného majetku spoločnosti je dostatok peňažných prostriedkov na jeho kúpu. Ak ÚJ tieto prostriedky nemá, môže si vziať na obstaranie automobilu úver, ktorý bude postupne, vrátane úrokov, splácať banke alebo inej finančnej inštitúcii. Avšak od momentu kúpy sa stáva vlastníkom automobilu, v porovnaní napr. s finančným prenájmom, kedy vlastnícke právo prechádza z prenajímateľa na nájomcu až po skončení nájomného vzťahu.

Automobil obstaraný kúpou sa ocení obstarávacou cenou, t. j. cenou, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním, napr. dopravné, clo. Ak sa tak ÚJ rozhodne, do času uvedenia majetku do používania sa môžu úroky z úverov na obstaranie automobilu účtovať ako súčasť obstarávacej ceny alebo priamo do nákladov. Ak bude účtovať úroky z úverov ako súčasť obstarávacej ceny, do nákladov budú účtované až prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania tohto majetku.

Za dlhodobý hmotný majetok sa považujú samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa v tomto prípade odvolávajú na ZDP, v ktorom je stanovená hranica ocenenia pre hmotný majetok, ktorá predstavuje 1 700 €.

Ak by šlo o kúpu napr. ojazdeného automobilu, ktorého cena by bola nižšia ako 1 700 € a súčasne jeho doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok, ÚJ si môže vybrať, či o tomto majetku bude účtovať ako o dlhodobom hmotnom majetku a následne ho odpisovať, alebo o ňom bude účtovať ako o zásobách a účtovať ho do spotreby. Úpravu účtovania takéhoto majetku by mala mať ÚJ zaznamenanú vo vnútornom predpise.

Cena automobilu určeného na podnikanie v súčasnosti nie je z daňového hľadiska limitovaná. Ak je vstupná cena automobilu vyššia ako 1 700 €, podľa ZDP ide o hmotný majetok odpisovaný, ktorý nie je možné jednorazovo uplatniť do daňových výdavkov. Do daňových výdavkov sa dostane v priebehu niekoľkých zdaňovacích období prostredníctvom odpisov.

Daňové odpisy

Z daňového hľadiska sú osobné automobily, ako aj motorové vozidlá na prepravu nákladu zaradené do prvej odpisovej skupiny a odpisujú sa štyri roky. Podľa ZDP je možnosť výberu rovnomernej alebo zrýchlenej metódy odpisovania. Pri zrýchlenej metóde sa v prvých rokoch používania automobilu do daňových nákladov (odpisov) zahrnie vyššia suma, ako je tomu pri rovnomernej metóde, čím budú základ dane z príjmov a daň v prvých rokoch používania nižšie ako pri rovnomernej metóde.

Pre uplatnenie ročného daňového odpisu je dôležité, aby auto bolo v obchodnom majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v prípade kalendárneho roka k 31. decembru. Znamená to, že ak si podnikateľ kúpi auto napr. 27. decembra 2011 a účtovne ho uvedie do užívania, môže si za rok 2011 uplatniť ročný daňový odpis v plnej výške.

Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Novela postupov účtovania č. MF/10531/2009-74 (oznámenie č. 104/2009 Z. z.) účinná od 20. marca 2009 doplnila medzi vymenované osobitné predpisy aj zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene niektorých zákonov v z. n. p. Z uvedeného vyplýva, že na základe pridelenia „dočasného“ evidenčného čísla, t. j. s platnou tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom, alebo platnou tabuľkou alebo tabuľkami s evidenčným číslom iného štátu (§ 21 tohto zákona), sa môže uviesť nové motorové vozidlo do užívania.

Daňovník nie je povinný nepretržite uplatňovať daňové odpisy do daňových výdavkov. Podľa § 22 ods. 9 ZDP daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušiť odpisovanie hmotného majetku je možné len na daňové účely, účtovné odpisy nie je možné prerušiť. Ak sa automobil v priebehu roka účtovne vyradí z používania (napr. likvidáciou, predajom, v dôsledku poškodenia), nie je možné si už daňový odpis uplatniť, pretože nie je splnená podmienka, že majetok je účtovaný alebo evidovaný k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Prerušenie odpisovania by tak mohlo viesť k situácii, že nebude možné uplatniť si daňový odpis vôbec, napr. v prípade havárie automobilu, po ktorej by bol automobil vyradený z používania.

Dôvodom pre neuplatnenie daňových odpisov (napr. automobilu) v zdaňovacom období môže byť situácia, že ÚJ nechce v tomto období vykázať daňovú stratu za účelom dosiahnutia priaznivejšieho obrazu. Iným dôvodom na prerušenie daňových odpisov môže byť skutočnosť, že je možné od základu dane poslednýkrát odpočítať daňovú stratu, pričom možnosť odpočtu by sa už do ďalšieho zdaňovacieho obdobia nepreniesla. Daňovník môže odpočítať daňovú stratu až do výšky vykázaného základu dane. To znamená, že je možné kombinovať prerušenie daňových odpisov s odpočtom daňovej straty v záujme optimalizácie daňovej povinnosti.

Poznámka: V súčasnosti daňovú stratu možno od základu dane odpočítať počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.