Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve podnikateľov k  31. decembru 2018

Dátum: Rubrika: Podvojné účtovníctvo

V súvislosti s účtovnou závierkou je treba dôsledne rozlišovať pojmy účtovná závierka a účtovná uzávierka.

Podľa § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je účtovná závierka štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovnú závierkupodnikateľovtvorí jeden celok,ktorý sa skladá z troch súčastí:

  • súvahy,
  • výkazu ziskov a strát,
  • poznámok.

To, že sú tri súčasti účtovnej závierky neznamená, že musí ísť aj fyzicky o tri časti. Podľa súčasne platnej legislatívy v Slovenskej republike je súvaha a výkaz ziskov a strát spojená v jednom výkaze a poznámky sú samostatne.

Účtovná uzávierka je činnosť, ktorá je spojená s uzatváraním bežného účtovného obdobia. Je to teda proces účtovníckych prác. Tento proces je možné rozdeliť na tri etapy:

  • prípravné práce,
  • zostavenie účtovnej závierky,
  • uzatvorenie účtovných kníh.

Účtovná závierka je teda prezentácia výsledkov účtovníctva a účtovná uzávierka je činnosť, súčasťou ktorej je aj zostavenie účtovnej závierky.

Na to, aby účtovná jednotka mohla riadne a v súlade so zákonom o účtovníctve prezentovať výsledky účtovníctva (účtovnú závierku), je potrebné vykonať určité činnosti, ktoré sa spravidla vykonávajú najmä ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z týchto činností obvykle vyplynie potreba zaúčtovania určitých účtovných prípadov.

Účtovné prípady vykonané v súvislosti s účtovnou závierkou sú riadnymi účtovnými operáciami. Účtovné zápisy o týchto operáciách sú riadne účtovné zápisy a musia sa preukázať účtovnými dokladmi.

Podľa § 17 ods. 8 zákona o účtovníctve účtovná jednotka musí pri zostavení účtovnej závierky zohľadniť všetky informácie, ktoré získala do dňa jej zostavenia. Znenie § 17 ods. 8 je nasledujúce:

„Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky.“

Následne je uvedené v § 2 ods. 3 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“):

„Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka je účtovanie skutočností podľa § 2 ods. 2 zákona, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“). Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je aj účtovanie skutočností podľa § 2 ods. 2 zákona týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“). Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie sú skutočnosti, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia.“

Prípravné práce zahŕňajú najmä činnosti, ktoré uvádzame ďalej v článku.

Kontrola správnosti zaúčtovania otvorenia účtovných kníh

Riadny termín pre zostavenie účtovnej závierky je 6 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak iný právny predpis neupravuje tento termín inak. Pre podnikateľov je to zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorý upravuje, že daňovník ukladá účtovnú závierku v termíne pre podanie daňového priznania. Je preto pravdepodobné, že isté obdobie sa účtovalo aj v bežnom období a súčasne sa spracovávala účtovná uzávierka za predchádzajúce obdobie. Z toho dôvodu bolo potrebné provizórne otvoriť účtovné knihy v nasledujúcom účtovnom období, aj keď zostatky jednotlivých súvahových účtov ešte neboli konečné. To je hlavný dôvod na to, aby sa otvorenie účtov skontrolovalo.

Podľa Postupov účtovania v PÚ musia stavy jednotlivých súvahových položiek pri otvorení účtovných kníh prostredníctvom účtu 701 – Začiatočný účet súvahový nadväzovať na stavy súvahových položiek vykázané na účte 702 – Konečný účet súvahový v predchádzajúcom účtovnom období. Výnimku tvorí iba výsledok hospodárenia. Zostatok účtu 710 – Účet ziskov a strát, ktorý sme uzavreli na účet 702 účtujeme pri otvorení na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Otvorenie účtovných kníh je riadna účtovná operácia. Z tohto dôvodu musia byť príslušné účtovné zápisy v účtovnom denníku a je potrebné vystaviť interný účtovný doklad.

INVENTARIZÁCIA

Inventarizácia predstavuje kontrolu vecnej správnosti účtovníctva. Pokiaľ účtovná jednotka nevykonala inventarizáciu, nemá preukazné účtovníctvo.

V zmysle zákona o účtovníctve považujeme inventarizáciu za nástroj na preukázanie, že stav a ocenenie majetku v účtovníctve ku dňu riadnej alebo mimoriadnej uzávierky zodpovedá skutočnosti.

Inventarizáciu upravujú § 29 a § 30 zákona o účtovníctve. Tieto dva paragrafy nahradili vyhlášku o inventarizácii. Sú síce stručné, ale sú súčasťou zákona a jednou z podmienok preukaznosti účtovníctva.

Pri uplatňovaní týchto paragrafov sa vyskytujú nedostatky veľmi často.

Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) vedený v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Je potrebné si uvedomiť, že majetok v účtovníctve predstavujú všetky účty aktív, záväzky a vlastné imanie sú zachytené na účtoch pasív. Inventarizovať teda musíme zostatky všetkých súvahových účtov.

Skutočné stavy sa zisťujú fyzickou alebo dokladovou inventúrou. Tam, kde je to vhodné, je možné vykonať kombinovanú inventúru. Napríklad pri inventúre nehnuteľností sa dokladovou inventúrou (najmä výpismi z listov vlastníctva) zisťuje oprávnenosť vykazovania nehnuteľností a fyzickou inventúrou sa overuje fyzický stav nehnuteľnosti.

Zistené stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch. Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Vykonanie inventúry teda preukazujeme účtovným záznamom, ktorý sa nazýva inventúrny súpis.

Inventúrne súpisy musia podľa zákona o účtovníctve obsahovať nasledujúce údaje:

  • Obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska.
  • Deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry. [Inventarizácia sa vykonáva ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Fyzickú inventúru hmotného majetku (s výnimkou zásob) možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pri zásobách je možné fyzickú inventúru vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, ale nie mimo neho. V tom prípade sa stav zistený fyzickou inventúrou upraví o prírastky a úbytky medzi termínom inventúry a dátumom, ku ktorému sa inventarizácia vykonáva a takto zistený stav sa porovnáva so stavom v účtovníctve platným k termínu účtovnej závierky.]
  • Stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25. (Ocenenie majetku v inventúrnych súpisoch musí byť v účtovných a nie v predajných cenách. Zásoby musia byť ocenené skladovými cenami. Môžu byť uvedené aj predajné ceny, ale len ako doplňujúca informácia. V inventúrnych súpisoch dlhodobého majetku je potrebné uvádzať obstarávacie ceny, oprávky aj zostatkové ceny.)
  • Miesto uloženia majetku.
  • Meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku.
  • Zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25.
  • Zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov.
  • Odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru.
  • Meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
  • Poznámky.

Vykonanie inventúry však nie je celá inventarizácia. Zistené skutočné stavy sa musia porovnať s údajmi uvedenými v účtovníctve. Ak sa zistia rozdiely, tieto je treba identifikovať, rozhodnúť o ich vysporiadaní a zaúčtovať do účtovného obdobia, ktorého sa inventarizácia týka.

V podvojnom účtovníctve musíme pri inventarizácii posúdiť aj správnosť ocenenia majetku. Túto povinnosť nám ukladá § 26 zákona o účtovníctve.

V súvislosti s inventarizáciou sa musí okrem inventúrnych súpisov vyhotoviť aj inventarizačný zápis.

Zákon o účtovníctve v § 30 ods. 3 taxatívne vymenováva náležitosti inventarizačného zápisu. Inventarizačný zápis musí obsahovať:

  • obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky,
  • výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom (stav zistený inventúrou uvedený v inventúrnom súpise, stav na príslušnom účte a prípadný rozdiel),
  • výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 (stav v účtovnom ocenení, stav v reálnom ocenení a prípadný rozdiel),
  • meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve, pokiaľ sa pri inventarizácii zásob zistí, že ich predajná cena znížená o náklady spojené s predajom (čistá realizačná hodnota) je nižšia, než cena použitá na ich ocenenie v účtovníctve (skladová cena), zásoby sa ocenia v účtovníctve a v účtovnej závierke touto nižšou cenou.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná v zmysle § 26 zákona o účtovníctve upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Ide teda o povinnosť a nie možnosť. Nedostatočné posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov patrí k najčastejším chybám pri vedení podvojného účtovníctva na Slovensku. Cieľom inventarizácie nie je iba zistenie, či účtovná jednotka má majetok a záväzky vykazované v účtovníctve, ale aj či ich má správne ocenené.

Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami. Opravnými položkami sa znižuje ocenenie majetku v prípade, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z majetku môžu byť nižšie, ako je ocenenie majetku v účtovníctve. Zjednodušene sa dá povedať, že ak očakávaná suma peňazí (alebo ich ekvivalentov), ktoré majetok prinesie účtovnej jednotke je nižšia, ako ocenenie tohto majetku v účtovníctve. Ide vlastne o uplatnenie zásady opatrnosti. Opravné položky sa tvoria v prípade, ak je tento predpoklad dočasný, t. j., ak sa situácia môže zmeniť. Spôsob a postup tvorby opravných položiek k majetku je podrobnejšie popísaný v Postupoch účtovania v PÚ.

V zákone o účtovníctve je upravené, kedy sa tvoria opravné položky k zásobám. Podrobnejšie je tvorba opravných položiek k zásobám upravená v § 23 Postupov účtovania v PÚ. Tu sú uvedené princípy, podľa ktorých sa tvoria opravné položky aj k materiálu a k zásobám vlastnej výroby. Vo všetkých prípadoch sa porovnáva účtovné ocenenie zásob s očakávanými ekonomickými úžitkami, ktoré účtovná jednotka získa v súvislosti so spotrebou zásob. Ak sú očakávané úžitky zo zásob nižšie ako je ich účtovné ocenenie, musia sa k takýmto zásobám vytvoriť opravné položky.

Pri posudzovaní ocenenia záväzkov sa zásada opatrnosti uplatňuje tým spôsobom, že účtovná jednotka musí prehodnotiť, či nemá aj ďalšie záväzky, ktoré nemá zachytené v účtovníctve (alebo, či záväzky nie sú vyššie). Medzi záväzky patria aj rezervy. Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo s neistou výškou. Pri posudzovaní záväzku je potrebné brať do úvahy, ako zákon o účtovníctve definuje záväzok.

Záväzok je definovaný ako existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá musí splniť tri kritériá:

  • vznikla z minulých udalostí,
  • je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a
  • dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28.

Dôležité je uvedomiť si, že základným predpokladom existencie záväzku (a teda aj dôvodu pre tvorbu rezervy) je existencia určitej povinnosti účtovnej jednotky.

Na druhej strane požiadavka pravdivého a verného obrazu v účtovnej závierke núti účtovné jednotky posudzovať, či naozaj má vykázané záväzky v reálnej výške. Dlhodobé záväzky fondov (podľa zákonov č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) sa oceňujú súčasnou hodnotou. Pri nich sa prehodnotí diskontný faktor. Ale ani ostatné typy účtovných jednotiek nemôžu vykazovať záväzky, ktoré nespĺňajú definíciu podľa zákona o účtovníctve. Napríklad, nie je pravdepodobné, že v budúcnosti znížia ekonomické úžitky účtovnej jednotky (premlčané záväzky). Odpis takýchto záväzkov sa účtuje do výnosov a súčasne zvyšuje aj základ dane. Zákon o dani z príjmov upravuje, že ak má daňovník záväzky, ktoré sa priamo alebo nepriamo premietli do daňových výdavkov a sú dlhšie obdobie po lehote splatnosti, musí o sumu týchto záväzkov zvýšiť základ dane (360 dní najmenej 20 %, 720 dní najmenej 50 %, 1 080 dní najmenej 100 %).

V súvislosti s odpisovaním je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že podmienky používania odpisovaného majetku sa menia. Podľa meniacich sa podmienok musia účtovné jednotky prehodnotiť odpisový plán a upraviť zostatkovú dobu odpisovania jednotlivých zložiek odpisovaného majetku.

V ustanoveniach § 26 zákon o účtovníctve definuje aj pojem škody. Ide o definíciu škody na účely zákona o účtovníctve. Z hľadiska iných zákonov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce a podobne) sa môže škoda chápať širšie. Vo väčšine prípadov ani príslušné zákony pojem škody priamo nedefinujú.

Na účely účtovníctva je však škoda definovaná presne. Na účely zákona o účtovníctve sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.

Zákonom č. 352/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v z. n. p. sa zrušila povinnosť tvorby opravných položiek a rezerv v súlade s účtovnými zásadami pre mikro účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania. Môžu však tvoriť opravné položky a rezervy v súlade so zákonom o dani z príjmov. Rovnako môžu odpisovať dlhodobý majetok v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Pokiaľ sa pri inventarizácii zistí, že suma záväzkov je vyššia než ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovníctve a v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení. Napríklad, účtovnej jednotke vznikla v súvislosti so záväzkom ďalšia povinnosť z titulu jeho oneskorenej úhrady.

Posudzovanie reálnosti ocenenia sa vzťahuje sa na všetok majetok a záväzky. V § 27 zákona o účtovníctve sú vymedzené vybrané druhy majetku a záväzkov, ktoré sa k termínu účtovnej závierky budú oceňovať reálnou cenou. Ide o:

  • cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa osobitného predpisu,
  • deriváty reálnou hodnotou,
  • v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie reálnou hodnotou,
  • reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty,
  • nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu, reálnou hodnotou,
  • komodity trhovou cenou,
  • drahé kovy v majetku fondu trhovou cenou,
  • podielový list v majetku fondu jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde,
  • záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou hodnotou,
  • hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g) zákona o účtovníctve.

Reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov sa rozumie:

  1. trhová cena,
  2. hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,
  3. hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo
  4. posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

Pri stanovení reálnej hodnoty treba vychádzať z trhovej hodnoty. Ak táto nie je známa, je potrebné reálnu hodnotu stanoviť oceňovacím modelom a keď ani toto nie je možné, môže sa použiť posudok znalca. Kvalifikovaný odhad nie je možné použiť.

Ocenenie majetku a záväzkov v účtovníctve sa upravuje o položky vyjadrujúce riziká, straty a znehodnotenie. Pokiaľ pominú dôvody pre túto úpravu ocenenia, uvedené položky sa zrušia. Ocenenie sa upravuje formou opravných položiek k majetku, riziká sa zohľadňujú najmä tvorbou rezerv.

Rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom, ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku.

Ak teda môžeme odôvodnene predpokladať, že v budúcnosti budeme musieť vynaložiť náklady, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, prípadne sú protipoložkou k výnosom zaúčtovaným v bežnom období, nepoznáme však presne ich výšku ani obdobie ich vzniku, je potrebné tvoriť rezervy. Rezervy sú buď s určením všeobecným (napr. na riziká alebo straty pri podnikaní) alebo určením účelovým (napr. na náklady súvisiace s poskytovanými zárukami – záručné opravy). Vytvárajú sa percentom z určeného základu alebo v absolútnej sume.

Podľa § 19 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ si účtovná jednotka musí upraviť vlastným predpisom, na aké dôvody bude tvoriť rezervy, spôsob a používania tvorby rezerv. Povinne sa vytvárajú rezervy (ak také dôvody v účtovnej jednotke sú) na:

  • náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,
  • reklamácie a záručné opravy,
  • odstránenie odpadov a obalov,
  • rekultiváciu pozemkov,
  • demoláciu budov,
  • odstupné,
  • nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho zabezpečenia,
  • odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,
  • nevyfakturované dodávky a služby,
  • členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú vykazovaného účtovného obdobia,
  • bonusy, skontá, rabaty a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia,
  • náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,
  • náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,
  • pokuty a penále,
  • finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,
  • povinnosť spätného odkúpenia obalov,
  • prebiehajúce a hroziace súdne spory,
  • vyplácanie prémií a odmien,
  • vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov (zamestnanecké pôžitky),
  • provízie obchodným zástupcom,
  • na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy, ktorými sú zmluvy, pri ktorých náklady nevyhnutné na splnenie zmluvných povinností prevyšujú ekonomický úžitok, ktorý sa zo zmluvy očakáva,
  • náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu podľa § 41,
  • a iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky.

Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet,

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály