Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Účtovanie nenávratných príspevkov zo štrukturálnych fondov
Rubrika: Problémy z praxe
Vstupom do Európskej únie Slovenská republika získala oprávnenie čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na prekonanie rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi v rámci EÚ, ktoré dostanú príležitosť urýchliť proces ich rozvoja. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a EÚ. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých EÚ pre EÚ ako celok. Nárok na ich využívanie majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). SR dostala zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007–2013 je to 7,68 mld. eur (v bežných cenách).
Vstupom do Európskej únie Slovenská republika získala oprávnenie čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na prekonanie rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi v rámci EÚ, ktoré dostanú príležitosť urýchliť proces ich rozvoja. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a EÚ. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých EÚ pre EÚ ako celok. Nárok na ich využívanie majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). SR dostala zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007–2013 je to 7,68 mld. eur (v bežných cenách).
Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sú v súčasnosti dva štrukturálne fondy:
- Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) – zameraný na posilnenie miestneho rozvoja, rozvoj infraštruktúry, podporu podnikania a podporu a zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch,
- Európsky sociálny fond (ESF) – podporujúci aktivity v oblasti zamestnanosti zamerané na zlepšenie kvalifikovanosti obyvateľstva a vzdelávacích systémov.
Spôsob financovania projektov
Financovanie spoločných projektov SR a EÚ pri ich realizácii konečným prijímateľom sa v praxi zabezpečuje prevažne viaczdrojovým financovaním. Konečný prijímateľ prostriedkov štátneho rozpočtu (ŠR) a prostriedkov EÚ pri realizácii spoločného projektu teda nevyužíva len dva zdroje financovania (zdroje štátu a EÚ), ale využíva aj iné zdroje (napr. vlastné zdroje, ktoré na tieto účely môžu mať aj charakter úverových zdrojov). Takéto viaczdrojové financovaniepripúšťajú a zároveň vyžadujú príslušné koncepcie finančného riadenia jednotlivých finančných nástrojov aplikovaných pri realizácii spoločných projektov SR a EÚ, napr. Koncepcia finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V súlade s uvádzanou koncepciou je nutnou podmienkou zdokumentovanie spolufinancovania vlastnými zdrojmi konečného prijímateľa vrátane úverových zdrojov. Obdobne je to aj pri zabezpečení zdrojov na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, ktorý vzniká z časového nesúladu pri úhrade oprávnených výdavkov dodávateľovi a ich refundáciou konečnému prijímateľovi.
Platby z prostriedkov Európskej únie
Finančné prostriedky EÚ sú v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) zaraďované do príjmov a výdavkov ŠR po ich prevode z osobitného mimorozpočtového účtu ministerstva financií na príjmové účty ministerstiev ako platobných jednotiek. Vtedy sa považujú uvedené finančné prostriedky za prostriedky ŠR. Na použitie účelovo určených prostriedkov EÚ poskytnutých SR zaradených do príjmov ŠR sa v ŠR v príslušných kapitolách rozpočtujú príslušné výdavky v zmysle § 8 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tieto výdavky sa poskytujú konečnému prijímateľovi prostredníctvom platobných jednotiek na základe podmienok určených v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Systém finančných tokov na národnej úrovni
Platby medzi platobným orgánom a platobnou jednotkou
- rozpočtovým opatrením, ak je konečným prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, prostredníctvom úpravy rozpočtu konečného prijímateľa na výdavkoch (viazaním prostriedkov v rozpočte platobnej jednotky a navýšením limitov výdavkov konečného prijímateľa) a príjmoch,
- z výdavkového účtu formou transferu, ak je konečným prijímateľom iná právnická osoba alebo fyzická osoba (štátna príspevková organizácia, vyšší územný celok, obec, rozpočtová a príspevková organizácia vyššieho územného celku alebo obce, iná organizácia verejného sektora alebo subjekt súkromného sektora – nezisková organizácia, podnikateľ a pod.).
- Účet konečného prijímateľa v prípade štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, vyšších územných celkov a ich rozpočtových a príspevkových organizácií, iných verejných organizácií (verejný sektor) je vedený v Štátnej pokladnici ako rozpočtový účet pre prostriedky ŠR a EÚ (v Sk) s dispozičným p
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.